Frazeologické univerzálie

Frazeologické univerzálie sú spoločné vlastnosti a vzťahy frazém vyskytujúce sa vo všetkých prirodzených jazykoch. Základný problém pri zisťovaní f. u. spočíva v hľadaní tzv. pravých, resp. vlastných frazeologických univerzálií, pričom sa výskum opiera predovšetkým o typologické štúdium frazeológie prirodzených jazykov. Popri aplikovaní poznatkov z lingvistiky univerzálií o jazykových (fonologických, gramatických, sémantických, symbolických) a logických (myšlienkových) univerzáliách sa zisťuje vo frazeológii predovšetkým existencia a fungovanie tzv. implikačných a frekvenčných (kvantitatívnych) univerzálií. Aj vo frazeológii sa rozlišujú mimojazykovo podmienené f. u. (napr. univerzálne myšlienkové kategórie, dvojitý antropocentrizmus frazeologickej nominácie ap.) a vnútrojazykové, resp. lexikálno-sémantické f. u. Pri lexikálno-sémantických univerzáliách ide o skúmanie nominačných mechanizmov, spoločných všetkým jazykom a zachytávajúcim zákonitosti medzi formou a významom. Pri mimojazykových univerzáliách sa robí ideografická inventarizácia časti objektívnej reality, pomenúvanej pomocou frazém. Jeden z prístupov ku skúmaniu f. u. sa opiera o zisťovanie tzv. pravidelnosti frazelogického subsystému, a to zisťovaním

• miery formálnej viazanosti komponentov,
• frazeologickej aktivity komponentov,
• štrukúrno-sémantickej deliteľnosti frazém,
• variantnosti frazém a
• ich modelovosti (D. Dobrovoľskij, 1988). Kritika tohto prístupu spočíva v nerozlišovaní synchrónneho a diachrónneho pohľadu, v nešpecifickosti vymedzených f. u. na samotnú frazeológiu, v orientácii na povahu komponentov a nie na vlastnú frazému, v mylných predpokladoch o existencii frazeologického systému, čo je vo všeobecnosti spôsobené nejasným východiskovým poňatím samotnej frazeológie a idiomatiky (p. F. Čermák, 1993). Podľa F. Čermáka k vlastným a typovo absolútnym f. u. patrí:
• fakt existencie frazém v každom prirodzenom jazyku,
• existencia frazém na všetkých úrovniach kombinatoriky jazykových jednotiek, ktoré sú nositeľmi významu,
• frazéma je výsledkom náhodného, nemodelového tvorenia,
• frazéma je založená na najrozmanitejších vnútorných syntagmatických, paradigmatických alebo oboch anomáliách svojich komponentov, k čomu formuluje autor štyri následné implikačné univerzálie:

a) čím je komponent frazém frekventovanejší, tým nepravdepodobnejšia je jeho sémantická súvislosť s jeho slovníkovými významami v izolácii,

b) čím je monokolokabilný komponent frazémy (pokiaľ sa vo frazém vyskytuje) zriedkavejší a/alebo menej sémanticky priezračný, tým je jeho ďalší komponent frekventovanejší,

c) ak existuje medzi komponentmi frazémy sémantická kompatibilita, je frazéma homonymná k svojmu doslovnému proťajšku,

d) ak sú komponenty frazémy len monosémantické alebo len polysémantické, je frazéma homonymná k svojmu doslovnému proťajšku,

• frazéma je daná neaditívnou (nefregeovskou) funkciou (resp. významom) svojich komponentov,
• frazéma podľa svojej funkcie zodpovedá analogicky funkcii pravidelenej kombinácie pravidelných prvkov svojej roviny,
• frazéma je funkčne a gramaticky vždy do určitej miery defektná a reštringovaná,
• frazéma je transformačne vždy do určitej miery defektná a reštringovaná, čiže čím má frazéma menej funkčných a transfomačných anomálií (defektov), tým bližšie má k pravidelnému výrazu (ak nemá žiadne, nie je to frazéma),
• frazéma je na základe svojho úzu v komunikácii ekonomická a denotatívne vágna nominácia, 10. frazéma je dispozične najvhodnejší systémový prostriedok (nominácie) na pragmatické vyjadrovanie predovšetkým evaluatívneho typu. (F. Čermák, 1993).