František Jurišič

Vyštudoval na Vysokej škole technickej v Bratislave odbor architektúra a územné plánovanie. Už tu sa zaujíma o filmové umenie – návštevník filmového klubu a člen klubu MG, kde nakrúcali študentské "spravodajstvo" (občasníky a filmy určené pre domáce súťaže tvorivosti). V spolupráci s Gejzom Kendym nakrútil experimentálny poetický film o zanikajúcich častiach starej Bratislavy s názvom Plynová lampa z roku 1965. Snímka bola na súťaži ocenená. K animovanému filmu ho "pritiahli" aj projekcie snímok Normana McLarena počas Dní kanadského filmu. Po absolvovaní vysokej školy sa zamestnal vo vyštudovanom odbore a súbežne sa venoval amatérskej filmovej činnosti.

Takmer všetky jeho diela vznikli (okolo 140) v dramaturgickej spolupráci s STV. Pre cyklus večerníčkov pravidelne pripravoval samostatné tituly, ale aj viacdielne seriály. Do popredia dáva pohyb, akciu a gradáciu príbehu prispôsobuje detskému pohľadu tak, aby sa v ňom dokázali orientovať. Kombinuje hru, fantáziu, jemný a láskavý humor, jednoduché rozprávanie. Animáciou deformuje a mení veľkosť, tvar, charakter protagonistov. Jeho najčastejšími spolupracovníkmi boli Koloman Leššo a Štefan Martauz. Venoval sa predovšetkým bábkovej animácii, v ktorej striedal rôzne typy materiálu. Boli ním napríklad drevo, papier, hlina, keramika, no predovšetkým plastelína. Animovanie plastelíny (tzv. claymation) bolo vtedy v rámci slovenského animovaného filmu unikátne. Jeho prvé filmy výrazne napodobňovali grotesku. Prvý animovaný pokus bol inšpirovaný obrázkom Viktora Kubala, na ktorom bolo dopravné lietadlo s latrínou na krídle. Okrem Kubala označuje za inšpiračný zdroj tiež diela Břetislava Pojara. V rokoch aktívnej tvorby pracoval na plný úväzok v animovanom štúdiu Krátkeho filmu Koliba. Od roku 1985 prednášal na Vysokej škole výtvarných umení a od roku 1993 na Vysokej škole múzických umení v ateliéri animovaného filmu. Ako animátor sa podieľal na niektorých častiach Bratislavských rozprávok(1991). S dvadsiatimi poprednými svetovými tvorcami animovaného filmu sa podieľal na vzniku spoločného filmu k storočnici kinematografie. Posledným vlastným veľkým projektom je film Ekomorfóza, kde (už ako z názvu vyplýva) ide do popredia téma ekológie a ekologickej katastrofy. Zobrazuje vývoj od rajskej záhrady až po "nektropolis". Kameramanom je Otto Geyer a animátorom Štefan Martauz. Film vznikol s podporou ministerstva kultúry a programu Pro Slovakia. Jurišič tu prvýkrát využíva možnosti digitálnych technológií a to vo zvukovej postprodukcii.