Frank De Winne

Frank De Winne roku 1984 ukončil Kráľovskú vojenskú akadémiu v Bruseli. Potom slúžil v belgickom vojenskom letectve, dosiahol kvalifikáciu skúšobného pilota. Na rôznych typoch lietadiel nalietal viac ako 2300 hodín.[2]

Už roku 1991 bol jedným z piatich belgických finalistov druhého výberu ESA. Vtedy za Belgicko medzi európskych astronautov postúpila Marianne Merchezová. De Winne sa astronautom oddielu ESA stal až v januári 2000.[2]

V auguste 2001 začal výcvik v ruskom Stredisku prípravy kozmonautov. V novembri toho istého roku bol začlenený do posádky 4. návštevnej expedície (EP 4) na Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS). Posádka v zložení: veliteľ Sergej Zaľotin, palubný inžinier 1 Frank De Winne a palubný inžinier 2 Jurij Lončakov okamžite začala prípravu. Vlastná dohoda o lete belgického kozmonauta (program Odissea) bola podpísaná až 18. apríla 2002.[2]

Do vesmíru odštartovali z kozmodrómu Bajkonur 30. októbra 2002 v Sojuz TMA-1. Hlavnou úlohou letu bola zámena lode Sojuz, slúžiacej ako záchranná loď ISS. Po týždennom pobyte na ISS sa trojica 10. novembra 2002 vrátila na Zem na palube Sojuz TM-34, celkovo po 10 dňoch, 20 hodinách a 52 minútach letu.[3]

V auguste 2006 bol určený za náhradníka Leopolda Eyhartsa (Expedícia 16, štart STS-122, pristátie STS-123). Let Eyhardsa uskutočnil vo februári - marci 2008. [2]

V auguste 2007 bol zaradený do Expedície 20, pričom v júli 2008 bol menovaný za veliteľa Expedície 21.[2]

Dňa 27. mája 2009 odštartoval z kozmodrómu Bajkonur v kozmickej lodi Sojuz TMA-15. Spolu s ním boli na palube ruský kozmonaut Roman Romanenko - veliteľ lode a Robert Thirsk z Kanadskej vesmírnej agentúry (CSA). Cieľom letu bola Medzinárodná vesmírna stanica (ISS) pri ktorej Sojuz pristál 29. mája 2009. Posádka Sojuz TMA-15 rozšírila počet kozmonautov ISS na 6, De Winne v dlhodobej posádke Expedície 20 zaujal pozíciu palubného inžiniera. [4][5] Po výmene posádky sa stal veliteľom Expedície 21. Na Zem sa vrátil 1. decembra 2009.