Forma pohybu hmoty

Forma pohybu hmoty je (najmä v marxizme) druh pohybu hmoty a vzájomného pôsobenia hmoty (materiálnych objektov) (ako základná forma prejavu absolútneho pohybu). Pre každé teleso je príznačných viacero foriem pohybu hmoty.

Delenie

Rozlišujú sa:

  • formy pohybu anorganickej hmoty:
    • mechanický pohyb – t.j. zmena polohy telies
    • fyzikálny pohyb – t. j. pohyb elementárnych častíc, elektromagnetických polí, gravitačných polí, jadrové interakcie
    • chemický pohyb – t. j. pohyb a premena atómov a molekúl, tepelné procesy, zmena skupenstiev
  • formy pohybu organickej hmoty:
    • biologický pohyb - t. j. procesy látkovej výmeny, dedičné procesy, procesy odrazu, vzájomné pôsobenie biosféry a anorganickej prírody
  • formy pohybu spoločnosti:
    • sociálny pohyb (spoločenský pohyb) – t.j. rôzne oblasti a formy činnosti človeka (od hmotnej výroby, cez sociálno-politickú činnosť až po vedeckú a umeleckú činnosť, t.j. až po myslenie a poznávanie)

Uvedené delenie je modifikácia (modernizácia) pôvodného textu F. Engelsa uvedeného v Dialektike prírody: Pohyb v najvšeobecnejšom význame - v ktorom sa chápe ako spôsob existencie hmoty, ako inherentný atribút hmoty – zahŕňa všetky vo vesmíre prebiehajúce zmeny a procesy, od púhej zmeny miesta [t.j. premiestnenia] po myslenie. Skúmanie povahy pohybu samozrejme muselo najprv vyjsť z najnižších, najjednoduchších foriem tohto pohybu a naučiť sa ich chápať a až potom mohlo niečo dokázať v oblasti vysvetlenia vyšších a spletitejších foriem. Takto vidíme, ako sa v dejinnom vývoji prírodných vied najprv vyvinula teória jednoduchej zmeny miesta, mechanika telies univerza i pozemských hmôt; po nej nasledovala teória pohybu molekúl, fyzika, a hneď po nej, takmer súčasne s ňou a miestami už pred ňou, veda o pohybe atómov, chémia. Až ...[neskôr] bolo možné úspešne sa pustiť do vysvetlenia procesov pohybu predstavujúcich proces života... atď. [1] Engels teda na rozdiel od vyššie uvedeného delenia definuje fyzikálny pohyb jednoducho ako pohyb molekúl a chemický pohyb ako pohyb atómov (ostatné jeho definície sú viac-menej zhodné s vyššie uvedenými [pozn 1]); takéto delenie preberajú dodnes aj niektorí ďalší autori[2].

Engels okrem toho poznamenáva, že zmena polohy (čohokoľvek) je spoločná všetkým formám pohybu: Všetok pohyb je spojený s nejakou zmenou miesta, či už ide o zmenu miesta telies univerza, pozemských hmôt, molekúl, atómov alebo častíc éteru. Čím je vyššia forma pohybu, tým menšia je táto zmena miesta. [Táto zmena miesta] v žiadnom prípade nevyčerpáva podstatu dotyčného pohybu, ale je od neho neoddeliteľná.[1]

Poznámky
  1. Odchylne od tejto časti textu však na inom mieste označuje ako „mechanický pohyb“ akúkoľvek zmenu miesta, t.j. aj zmenu miesta napr. molekuly – porov. Engels str. 194.

Zdroje
  1. ENGELS, Friedrich. Dialektik der Natur. Berlin: Verlag der Contumax GmbH und Co. KG, 2013. ISBN 978-3-8430-2601-7. s. 44-45
  2. FRANKE, E. Raum-Bewegung-Rhytmus. Zu den Grundlagen einer Erkenntnis durch den Körper dostupné online
  • Pokiaľ v článku nie je uvedené inak platia tieto zdroje:
    • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
    • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
    • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
    • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
    • Bewegungsformen der Materie. In: BUHR, Manfred a KOSING, Alfred. Kleines Wörterbuch der marxistisch-leninistischen Philosophie. 4., überarb. und erweiterte Aufl. Berlin: Dietz, 1979. s. 56
    • pohyb. In: Pyramída. s. 4533.
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.