Flauvius Vegetius Renatus

Publius Flavius Vegetius Renatus (4./5. storočie) bol rímsky spisovateľ a vojak, autor prác o zverolekárstve a vojenstve. Dochovali sa nám dve jeho diela, Epitome rei militaris (Nárys vojenského umenia) a Mulomedicinae (Zverolekárstvo).

Mulomedicina (1250-1375 ca., Biblioteca Medicea Laurenziana, pluteo 45.19)

Život

O Vegetiovom živote nevieme zhola nič. Na základe toho, že ako posledná udalosť sa v Epitome spomína smrť cisára Gratiana (383), sa predpokladá, že dielo vzniklo okolo tohto dátumu. Rukopis tohto diela sa spomína v súpise literárnych diel vytvorenom istým Flaviom Eutropiom v Konštantinopoli roku 450. Vegetius s veľkou pravdepodobnosťou ale žil a tvoril v západnej časti impéria. Dokončené práce venuje cisárovi Theodosiovi (ad Theodosium imperatorem). Podľa časti odborníkov ide o Theodosia I.[1]. Iná skupina na čele s Ottom Seeckom stotožňuje tohto cisára s Valentinianom III.[2], čo by posúvalo vznik diela do rokov 430 – 35.

Epitome rei militaris

Epitome, známe tiež ako De re militari (O vojenstve), je jediným v úplnosti dochovaným dielom venovaným vojenstvu. Podľa obsahu diela sa javí, že Vegetius sám nebol v otázke vojenstva zbehlý, ale vytvoril voľne pospájanú kompiláciu starších vojenských príručiek. Ako svoje pramene uvádza Catona Staršieho, Cornelia Celsa, Iulia Frontina, Paterna a ustanovenia cisárov Augusta, Trajána a Hadriána[3]. De re militari pozostáva zo štyroch kníh.

V súlade s topickým zobrazením rímskych dejín ako kolobehu neustáleho úpadku Vegetius v prvej knihe hovorí o úpadku armády v jeho vlastnej dobe. Rímska armáda neskorá antika neskorej antiky je porovnávaná s armádou mladej republiky a jej vysokou morálkou i ideálmi. Tretia kniha obsahuje veľký počet heslovitých rád, ako má postupovať správny vojvodca. Táto časť príručky sa stala významným učebným textov vojenských vodcov počas stredoveku. Vegetiovo dielo tiež poskytuje dôležité údaje o rímskych obliehacích technikách a o rímskom loďstve v neskorej antike.

Vegetiov ohlas

Pre svoje praktické využitie si udržiaval Vegetius vysokú obľubu počas stredoveku. Spolu s Plíniovou Naturalis Historia patria rukopisy De re militari k najpočetnejším vytvoreným pred rokom 1300[4]. V tomto období vznikali Vegetiove preklady do mnohých európskych jazykov vrátane češtiny. S objavom stratených prác antických autorít na problematiku vojenstva počas Renesancie záujem o Vegetiovo dielo začal opadať.

Zdroje

Referencie
  1. Milner, N.P. Vegetius: Epitome of Military Science, 2nd edition. Liverpool: University Press, 1996. pp. xxxvii ff; T. D. Barnes, "The Date of Vegetius" Phoenix 33.3 (Autumn 1979), pp. 254 – 257.
  2. Seeck, "Die Zeit des Vegetius", Hermes 11 (1876), 61 – 83; G.R. Watson, The Roman Soldier. (thaca: Cornell University Press, 1969. p. 26.
  3. Veg. Mil. I 8
  4. Milner, Vegetius, p. xiii

Externé odkazy

Literatúra
  • CONTE, Gian Biagio. Dějiny římské literatury. Preklad Dagmar Bartoňková et al. Vyd. 1. Praha : KLP, 2003. 790 s. ISBN 80-85917-87-4.
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.