Finančný palác (Žilina)

Finančný palác je administratívna budova, ktorá bola navrhnutá pre finančné úrady mesta Žilina. Je dielom architekta Michala Maximiliána Scheera (1902 – 2000) predstaviteľa modernej architektúry a urbanizmu na Slovensku tvoriaceho v duchu funkcionalistickej architektúry. Finančný palác sa považuje za najlepšiu stavbu jeho tvorby. Bol víťazným návrhom na súťaži v roku 1929. Realizácia prebehla 1930 – 1931. V budove od roku 1960 sídlil až do zrušenia Okresný národný výbor.

Finančný palác (2009)

Opis budovy

Finančný palác sa nachádza neďaleko historického centra Žiliny, na úzkom ostrouhlom pozemku. Pôdorys stavby je v tvare písmena A a je ohraničený tromi ulicami. Najužšiu časť pozemku zvolil architekt za najdôležitejšiu a umiestnil tam hlavné nárožie budovy. Nárožie pôsobí svojou monumentalitou ako samostatná časť budovy. Bočné fasády majú pravidelné vertikálne členenie lizénami a sú potlačené do úzadia. Hlavná fasáda je polkruhového pôdorysu, zvýraznená a zároveň odľahčená portikom, ktorý podopierajú štyri pravouhlé stĺpy. Nad ním je umiestnený mohutný zasklený polvalec, za ním je v interiéri umiestnené schodisko. Zasklené schodisko ostro kontrastuje s hladkou travertínovou stenou, z ktorej vychádza. Práve pre dominantný polvalec, sa hľadala súvislosť so sovietskymi konštruktivistami, ktorí podobne komponovali hmoty. V prípade Finančného paláca však nejde o ideovú súvislosť, ale len o najlogickejšie využitie danej parcely. V pôvodnom návrhu boli štyri nadzemné podlažia. Zasklený polvalec bol povýšený nad hmotu celej budovy čím bola jednoznačne daná jeho dominantnosť vstupného nárožia. Kompozičná hierarchia hmôt v exteriéri sa priamo odráža aj v dispozícii. Hlavná vertikálna komunikácia je sústredená v najužšej časti pozemku. Po oboch stranách bočných fasád sú umiestnené kancelárske priestory, ktoré v strede oddeľuje átrium.

Konštrukčné riešenie

Konštrukčne je celá budova riešená ako železobetónový skelet, vyplnený izolačným murivom z tvárnic Isostone. Na predelenie interiéru sú použité ľahko posuvné priečky. Celá dispozícia vychádza z konštrukčného dvojtraktu, ktorý ústi do nárožia budovy. Súťažný návrh, s ktorým architekt Scheer vyhral, mal prednú časť fasády ešte viac zvýraznenú a ostatná časť budovy bola prekrytá nízkou sedlovou strechou.

Prestavby

V 40. rokoch 20. storočia bol Finančný palác necitlivo dostavaný dodatočnou nadstavbou piateho nadzemného podlažia. Táto dostavba spôsobila, že vstupné nárožie stratilo svoju monumentálnosť a bolo pohltené do hmoty celej budovy. V 50. rokoch bolo číre sklo zasklievajúce schodisko vymenené za farebnú vitráž, ktorú navrhol akademický maliar F. Kráľ. Neskoršie úpravy Finančného paláca boli tiež skôr nešťastné a odobrali mu na jeho architektonickom výraze, ktorý mu vpečatil autor. V súčasnosti vystriedala na fasáde omietka žltej farby pôvodný travertínový obklad. Zasklený polvalec, ktorý bol zasklený priehľadným sklom vystriedalo reflexné sklo s iným rastom delenia sklenených tabúľ. Monumentálnosť a samostatnosť budovy je potlačená aj prepojením skleneným nadchodom s vedľajšou budovou v bočnej uličke.

V súčasnosti sídli v budove Finančného paláca Dexia banka Slovensko. V interiéri sa nachádzajú administratívne priestory prístupné z chodby, ktorá je orientovaná do malého átria. Napriek neskorším nevydareným zásahom, Finančný palác dominuje danému priestoru a púta pohľady okoloidúcich ľudí.

Zdroje

  • MATÚŠ, Dulla; MORAVČÍKOVÁ, Henrieta. Architektúra Slovenska v 20. storočí. Bratislava : Slovart, 2002. ISBN 8071456845.
  • Dulla M., Stachova M., Pohaničová J., Krivošová J., Vodrážka P., Moravčíková H., Lukáčová E.: Majstri architektúry, vyd.: Perfekt 2005
  • MATÚŠ, Dulla. Slovenská architektúra od Jurkoviča po dnešok. Bratislava : Perfekt, 2007. ISBN 8080463662.
  • časopis ASB 12/2006 autor článku: prof. Štefan Šlachta
  • www.zilina.sk
  • Kubičková K.: Michal Maximilián Scheer-architektonické dielo /katalóg výstavy/, vyd.SAS a SND 1993
  • Dulla M.,Moravčíková H.,Kubičková K. a i.:DOCOMOMO.Architektúra a urbanizmus, 1995, 1/2

Žilinský portál
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.