Finančný palác (Žilina)

Finančný palác sa nachádza neďaleko historického centra Žiliny, na úzkom ostrouhlom pozemku. Pôdorys stavby je v tvare písmena A a je ohraničený tromi ulicami. Najužšiu časť pozemku zvolil architekt za najdôležitejšiu a umiestnil tam hlavné nárožie budovy. Nárožie pôsobí svojou monumentalitou ako samostatná časť budovy. Bočné fasády majú pravidelné vertikálne členenie lizénami a sú potlačené do úzadia. Hlavná fasáda je polkruhového pôdorysu, zvýraznená a zároveň odľahčená portikom, ktorý podopierajú štyri pravouhlé stĺpy. Nad ním je umiestnený mohutný zasklený polvalec, za ním je v interiéri umiestnené schodisko. Zasklené schodisko ostro kontrastuje s hladkou travertínovou stenou, z ktorej vychádza. Práve pre dominantný polvalec, sa hľadala súvislosť so sovietskymi konštruktivistami, ktorí podobne komponovali hmoty. V prípade Finančného paláca však nejde o ideovú súvislosť, ale len o najlogickejšie využitie danej parcely. V pôvodnom návrhu boli štyri nadzemné podlažia. Zasklený polvalec bol povýšený nad hmotu celej budovy čím bola jednoznačne daná jeho dominantnosť vstupného nárožia. Kompozičná hierarchia hmôt v exteriéri sa priamo odráža aj v dispozícii. Hlavná vertikálna komunikácia je sústredená v najužšej časti pozemku. Po oboch stranách bočných fasád sú umiestnené kancelárske priestory, ktoré v strede oddeľuje átrium.

Konštrukčne je celá budova riešená ako železobetónový skelet, vyplnený izolačným murivom z tvárnic Isostone. Na predelenie interiéru sú použité ľahko posuvné priečky. Celá dispozícia vychádza z konštrukčného dvojtraktu, ktorý ústi do nárožia budovy. Súťažný návrh, s ktorým architekt Scheer vyhral, mal prednú časť fasády ešte viac zvýraznenú a ostatná časť budovy bola prekrytá nízkou sedlovou strechou.

V 40. rokoch 20. storočia bol Finančný palác necitlivo dostavaný dodatočnou nadstavbou piateho nadzemného podlažia. Táto dostavba spôsobila, že vstupné nárožie stratilo svoju monumentálnosť a bolo pohltené do hmoty celej budovy. V 50. rokoch bolo číre sklo zasklievajúce schodisko vymenené za farebnú vitráž, ktorú navrhol akademický maliar F. Kráľ. Neskoršie úpravy Finančného paláca boli tiež skôr nešťastné a odobrali mu na jeho architektonickom výraze, ktorý mu vpečatil autor. V súčasnosti vystriedala na fasáde omietka žltej farby pôvodný travertínový obklad. Zasklený polvalec, ktorý bol zasklený priehľadným sklom vystriedalo reflexné sklo s iným rastom delenia sklenených tabúľ. Monumentálnosť a samostatnosť budovy je potlačená aj prepojením skleneným nadchodom s vedľajšou budovou v bočnej uličke.

V súčasnosti sídli v budove Finančného paláca Dexia banka Slovensko. V interiéri sa nachádzajú administratívne priestory prístupné z chodby, ktorá je orientovaná do malého átria. Napriek neskorším nevydareným zásahom, Finančný palác dominuje danému priestoru a púta pohľady okoloidúcich ľudí.

• MATÚŠ, Dulla; MORAVČÍKOVÁ, Henrieta. Architektúra Slovenska v 20. storočí. Bratislava : Slovart, 2002. ISBN 8071456845.
• Dulla M., Stachova M., Pohaničová J., Krivošová J., Vodrážka P., Moravčíková H., Lukáčová E.: Majstri architektúry, vyd.: Perfekt 2005
• MATÚŠ, Dulla. Slovenská architektúra od Jurkoviča po dnešok. Bratislava : Perfekt, 2007. ISBN 8080463662.
• časopis ASB 12/2006 autor článku: prof. Štefan Šlachta
• www.zilina.sk
• Kubičková K.: Michal Maximilián Scheer-architektonické dielo /katalóg výstavy/, vyd.SAS a SND 1993
• Dulla M.,Moravčíková H.,Kubičková K. a i.:DOCOMOMO.Architektúra a urbanizmus, 1995, 1/2

Žilinský portál