Finančný manažment

Finančný manažment alebo finančné riadenie (angl. financial management) je manažment, ktorý sa sústreďuje na problémovú oblasť riadenia finančného hospodárenia firiem.[1] K tomu aby boli všetky funkcie finančného riadenie úspešne zrealizované, je nutné dodržiavať nasledovné princípy.

Princíp peňažných tokov

Princíp peňažných tokov (alebo cash-flow) je založený na sledovaní peňažných príjmov a výdajov počas daného obdobia, nie výnosov a nákladov. Obvykle sa sleduje cash flow jedného účtovného obdobia, pre potreby finančného riadenia aj kratších časových intervalov. Vypovedá o likvidite, teda o schopnosti podniku dodržať včas a v plnej výške svoje záväzky. Za predpokladu, že finančné zdravie sa rovná likvidite a rentabilite, je likvidita jedným zo zásadných predpokladov úspešného fungovania podnikateľských subjektov.

Princíp čistej súčasnej hodnoty

Metoda čistej súčasnej hodnoty (Net Present Value / kritérium kapitalizovanej hodnoty) patrí do kategórie dynamických metód hodnotenia efektívnosti investícií, to znamená, že zohľadňuje faktor času (jeden z princípov finančného riadenia). Ide o rozdiel diskontovaných peňažných príjmov a výdajov z určitej činnosti. Dosiahnutý výsledok reprezentuje reálny výnos z investície po n rokoch životnosti. Ten sa porovná s aktuálne vloženým kapitálom a vyberie sa variant, ktorý bude prinášať najvyšší zisk.

Princíp rešpektovania faktoru času

Faktor času vystupuje v teórii finančného riadenia hlavne pri investičnej činnosti. V bez inflačnom prostredí platí: jedna koruna získaná dnes, má väčšiu hodnotu ako koruna získaná zajtra, pretože môže byť hneď investovaná. Preto je dôležité rešpektovať faktor času vo všetkých investičných rozhodnutiach a aktualizovať peňažné príjmy a výdaje pomocou zloženého úrokovania. Špeciálnu úlohu má faktor času pri dlhodobom rozhodovaní: oceňovanie hodnoty podniku, jeho dlhodobého fin. majetku, výber optimálneho financovania...

Princíp zohľadňovania rizika

Riziko je pravdepodobnosť, že sa reálne výsledky budú líšiť od tých očakávaných (väčšinou v negatívnom zmysle). V tržnom prostredí sa mu prakticky nevyhneme, preto má risk management dôležitú úlohu vo finančnom riadení. Pokiaľ v rozhodovacom procese neexistuje alternatíva, ktorá by umožnila sa riziku vyhnúť, snažia sa finanční manažéri riziko minimalizovať pomocou matematicko-štatistických modelov. Najväčší význam má zohľadnenie rizika pri dlhodobom rozhodovaní a to úpravou diskontnej sadzby (čím vyššie riziko sa predpokladá, tým vyššia sadzba sa použije na aktualizáciu peňažných tokov). Prevencia rizika spočíva v diverzifikácií alebo odstránení potenciálnych príčin vzniku. Pre nepredvídateľné riziká je vhodné poistenie a tvorba rezervných fondov.

Optimalizácia kapitálovej štruktúry

Finančná štruktúra je štruktúrou financovania podniku, zodpovedá teda pravej (pasívnej) strane rozvahy vo finančnom účtovníctve. Úlohou finančného riadenia je túto štruktúru optimalizovať (minimalizovať priemerné náklady na kapitál). Preto je nutné diverzifikovať vlastný aj cudzí kapitál. Nákladom vlastného kapitálu je dividenda (u akciovej spol.) a podiel na zisku (u ostatných spol.) V prípade cudzieho kapitálu je cenou kapitálu úrok, prípadne podiel na zisku. Ak poznáme pomer vlastného kapitálu k cudziemu (príp. cudzieho k vlastnému) v celkovom kapitále, môžeme ku kalkulácií celkových nákladov na kapitál využiť napr. metódu Vážený priemer nákladov na kapitál (Weighted Average Cost of Capital) a následne hľadať ich minimum a dosiahnuť tak maximálnej tržnej hodnoty. Odporúča sa rešpektovať zásadu, že dlhodobý majetok má byť financovaný dlhodobými zdrojmi, krátkodobý majetok krátkodobými zdrojmi.

Princíp zohľadňovania stupňa efektívnosti kapitálového trhu

Tento princíp vychádza z teórie efektívnosti kapitálových trhov, z tohto hľadiska potom rozlišujeme tri stupne efektívnosti: vysoko efektívny, stredne efektívny a neefektívny. Je nutné si tiež uvedomiť, že žiadne trhy sa nemôžu správať úplne efektívne kvôli existencií určitých anomálií. Čím je stupeň trhu vyšší, tým je pre podnik menej efektívne vyhľadávanie nedostatkov v snahe dosiahnuť lepšie výsledky.

Princíp plánovania a analýzy finančných údajov

Neoddeliteľnou súčasťou finančného riadenia je aj plánovanie, ktoré je nevyhnutnou súčasťou každého podnikania. Stanovuje finančnú stratégiu a taktiku, budúce ciele, predvída budúce výsledky a cesty k ich dosiahnutiu. Je potrebné teda nie len vytvorenie plánu, ale aj vykonanie následnej kontroly jeho plnenia na základe dostupných dát a analýzu prípadných odchýlok a príčin ich vzniku.[2][3][4]

Referencie
  1. FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
  2. VALACH, Josef. Finanční řízení podniku. 2. aktualizované a rozšířené vyd. Praha: Ekopress, 1998,s.18-21
  3. RADOVÁ, Jarmila, Petr DVOŘÁK a Jiří MÁLEK. Finanční matematika pro každého. 7. aktualiz. vyd. Praha: Grada, 2009, s. 61, 62
  4. KALOUDA, František. Finanční řízení podniku. Plzeň: Vydavatelství a nakladatelství Aleš Čeněk, 2009, s. 82
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.