Ferdinand Hložník

V rokoch 1942 – 1946 študoval na oddelení kreslenia a maľovania pri Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave u profesorov Jána Mudrocha, Gustáva Mallého, Dezidera Millyho a Maximiliána Schurmanna.

Na konci 40. a začiatkom 50. rokov sa venoval pedagogickej činnosti ako profesor kreslenia na gymnáziu v Svätom Jure a neskôr na reálnom gymnáziu v Bratislave a systematicky sa začínal zaujímať o ilustráciu. Od 1945 pôsobil v Skupine 29. Augusta.

Od roku 1952 pôsobil ako samostatný umelec. Ilustroval učebnice, knihy a pedagogické pomôcky. V maliarskej tvorbe konca 40-tych rokov ako mladý umelec postupne hľadal svoj spôsob umeleckej výpovede. Nachádzal inšpiráciu v kubizme. Neskoršie v 50-tych rokoch, keď ho oslovila aj tématika vojnového utrpenia, ktoré sám ako mladý zažil, zároveň sa však často vracal do svojho rodiska na svedernícke polia a pastviny, okolie Váhu, ale i na Oravu a Kysuce, experimentoval s formou, ktorá sa postupne v priebehu 60-tych rokov vykryštalizovala na formu abstrahujúcu tvar, kladúcu doraz na štruktúru a farebnosť maľby. Takýto spôsob maľby sa stáva preňho vo voľnej tvorbe typický, hoci paradoxne je známejšie jeho realistickejšie krajinárske dielo, ktoré však ani zďaleka nie je jeho ťažiskové. Spoločne s bratom Vincentom Hložníkom (1919 – 1997) absolvovali niekoľko kresliarskych ciest po Slovensku, ktoré sú zakončené ich spoločnými výstavami. Za krajinomaľby nakoniec získal v roku 1967 Cenu Cypriána Majerníka.

Známe sú aj diela (tempera na papieri) s tématikou Slovenského národného povstania, vytvorené pri príležitosti 30. výročia SNP, pričom sa často predostiera táto časť jeho tvorby ako ťažisková. Vyplýva to však z neznalosti celkového obsahu jeho diela, pretože ťažisko jeho tvorby bolo predovšetkým vo voľnej, intímnej, figurálno krajinárskej abstraktnej tvorbe. V olejomaľbách, temperách ale aj značnom množstve kresieb nadväzuje na overenú tvorbu expresívnej štylizácie predmetov, farebne usporiadaných plôch, ktoré akoby navádzali dej obrazu do surreálnej polohy. Maľby spájajú v sebe figurálnu a fantazijnú inšpiráciu, v ktorej sa objavujú často osoby alebo veci jemu blízke.

Ferdinand Hložník samostatne vystavoval od roku 1962 výberom z tvorby v Plzni a na spoločných výstavách od roku 1946 so Spolkom C. Majerníka. V roku 1965 vystavoval na Bienále v Sao Paolo, v Neapoli, Ríme a o rok neskôr v Mexiku, Švédsku a Taliansku. V roku 1982 mu udelili titul zaslúžilý umelec. Neskôr až do 90 rokov sa Ferdinand Hložník pravidelne zúčastňoval kolektívnych výstav. Poslednú samostatnú výstavu za svojho života, zameranú na obdobie abstraktnej tvorby 60-tych rokov, mal vo výstavnej sieni Slovenskej sporiteľne v Zelenom dome v Bratislave. Zatiaľ posledná výstava, na ktorej sa objavili doteraz málo známe a dovtedy ešte neprezentované diela z druhej polovice 90-tych rokov, bola v Považskej galérii umenia v Žiline v roku 2007.

Jeho diela sa objavujú aj na predajných aukciách výtvarného umenia, kde vždy zaujme svojím jedinečným výtvarným názorom a prepracovaným vizuálnym stvárnením.

• Malý slovník slovenských výtvarných umelcov, SFVU 1981
• Slovník súčasného slovenského umenia, SFVU 1967.

• Diela autora na stránke webumenia.sk SNG
• Životopis na nedbalka.sk