Fedor Vico

Študoval na Strednej škole umeleckého priemyslu v Bratislave.

Už v začiatkoch svojej tvorby začal spolupracovať s humoristickým časopisom Roháč, pre ktorý vytvoril populárnu postavu Jánošíka, vychádzajúcu niekoľko rokov pod názvom Dereš Fedora Vica. Seriál vyšiel knižne v roku 1969. Nakoľko sa v ňom dotkol aj vtedajšej politickej situácie, kniha bola stiahnutá a autor dostal zákaz publikovania. Až v roku 1975 obdržal povolenie, spočiatku len v regionálnej tlači. Vybral si týždenník Nove žitja, kde začal uverejňovať rusínsky seriál Il'ko Sova z Bajusova. Neskôr mu bol umožnený návrat do Roháča. Svojej obľúbenej témy kreslených zbojníkov sa nevzdal, pod pôvodným názvom však začali vychádzať až po roku 1990. Po zániku Roháča jeho Dereš uverejňovali periodiká Aréna, Mosty a Bumerang. Pokračoval i v publikovaní vyššie zmieneného rusínskeho seriálu - v Narodnych novinkach.

Spolupracoval aj s denníkom SME a s českými Lidovými novinami.

• Cena Slovenského literárneho fondu
• Cena mesta Prešov (v roku 2004 sa vyjadril, že cenu vráti, ak nebudú vyriešené jeho problémy s bytom)[1]
• Novinárska cena za rok 2011 v kategórii Česko-slovenský kreslený vtip, komiks, karikatúra za sériu karikatúr v Hospodárskych novinách

• V Prešove organizuje medzinárodnú súťaž kresleného humoru Zlatý súdok.

• Aktívne pôsobí v spolku Rusínska obroda a v Združení inteligencie Rusínov.

• Účinkoval v celovečernom dokumente Marka Škopa Iné svety (made in Šariš).

• V roku 2002 kandidoval do Národnej rady SR na kandidátke Strany maďarskej koalície na 41. mieste.

• Účinkoval aj v dokumentárnom filme Osadné v réžii Marka Škopa spolu s miestnym starostom Ladislavom Mikulaškom a miestnym pravoslávnym popom Petrom Sorokom.
• V slovenskom filme Loli paradička z roku 2019 si zahral epizódnu úlohu recepčného v ubytovni.

• Kreslené vtipy F. Vica v rusínčine: Iľko Sova z Bajusova. Dostupné on-line.