Fallingwater

Fallingwater alebo Edgar J. Kaufmann Senior Residence je dom navrhnutý americkým architektom Frankom Lloydom Wrightom v roku 1935 v juhozápadnej Pensylvánii, 50 míľ juhovýchodne od Pittsburghu. Časť domu je postavená ponad rieku Bear Run.

Fallingwater

Stavbu magazín Time krátko po dokončení označil ako Wrightovo „najkrajšie dielo“.[1]

Dejiny

Edgar Kaufmann senior bol úspešným biznismenom. Jeho syn, Edgar Kaufmann junior krátko študoval architektúru pod vedením Wrighta.

Edgas senior sa nechal svojim synom a Wrightom prehovoriť, aby zanalyzoval a detailne spísal náklady pre výstavbu architektovho utopického mesta. Keď bol model mesta hotový, vystavili ho v Kaufmannovej spoločnosti a Wright sa stal hosťom v biznismenovom dome, “La Tourelle”, ktorý bol majstrovským dielom oslavovaného pittsburghského architekta Benna Jannsena. Kauffmanovci a Wright práve vychutnávali ponúkané občerstvenie, keď Wright, ktorý sa nikdy nenechal pripraviť o možnosť zapôsobiť na klienta, povedal Edgarovi juniorovi tónom, ktorý nemohli starší Kaufmannovci prepočuť: “Edgar, toto nie je dom, ktorý by bol hodný tvojich rodičov…”. Táto poznámka vzbudila v Kauffmanovi záujem o postavenie vhodnejšieho domova. Tak začala cesta, ktorá vyústila do stavby Fallingwater.

Kauffmanovci vlastnili pozemky pri Pittsburghu, s krásnym vodopádom a pár chatkami. Keď chatky na ich pozemku schátrali do tej miery, že bolo nutné pozemok prebudovať, Kaufmann sa rozhodol kontaktovať Wrighta.

Wright navštívil Bear Run (meno riečky ako aj lokality, ktorým preteká) v novembri 1934. Požiadal o dôkladný prieskum oblasti okolo vodopádu, ktorý bol dokončený v marci 1935. Prieskum bol realizovaný spoločnosťou Fayette Engineering Company a zahŕňal všetky balvany, stromy a celú topografiu lokality. Ďalších deväť mesiacov potreboval Wright na to, aby si dizajn domu dokonale premyslel a napokon narýchlo načrtol Kauffmanovi pri návšteve jeho domu Taliesin v septembri 1935. Práve vtedy si Kaufmann prvýkrát uvedomil, že Wrightov návrh počíta s umiestnením domu ponad vodopád, [2] miesto polohy pod vodopádom, ktorú Kaufmann očakával.[3]

Návrh a konštrukcia

Štrukturálny návrh pre Fallingwater vznikal pod vedením Wrighta spolu so spoločnosťou Mendel GLickman and William Wesley Peters, ktorá bola zodpovedná za návrh revolučných stĺpov, ktoré boli významným prvkom Wrightovho návrhu pre Johnson Wax Headquarters.

Predbežné plány boli doručené Kaufmannovi 15. októbra 1935.[4] Wright neskôr znovu navštívil miesto stavby a poskytol klientovi cenovú kalkuláciu. V decembri 1935 bol znovuotvorený starý kameňolom, z ktorého sa neskôr získali kamene potrebné na stavbu stien domu. Wright navštevoval stavbu iba sporadicky; ako svojho stáleho zástupcu na stavbe určil Boba Moshera, ktorý bol jedným z jeho žiakov.[4] Posledný pracovný nákres od Wrighta vznikol v marci 1936, práve keď sa začínali práce na moste. Práce na hlavnej budove začali v apríli 1936. Výstavba bola poznačená častými konfliktami medzi Wrightom Kaufmannom a dodávateľom stavby.

Kaufmann poslal Wrightove návrhy skupine stavebných konzultantov, keďže pochyboval o Wrightovej skúsenosti so spevneným betónom. Hneď ako sa o tom Wright dozvedel, urazil sa a okamžite žiadal Kaufmanna o vrátenie svojich nákresov a naznačil, že ustupuje od celého projektu. Kaufmann sa ospravedlnil a správa konzultantov bola neskôr zamurovaná do kamennej steny domu.[4]. Po návšteve stavby v júni 1936 Wright zamietol betónovú úpravu mosta, a ten musel byť znova prebudovaný. Dom bol po mnohých problémoch dokončený v októbri 1937.

Náklady

V čase svojej konštrukcie stála výstavba domu 155 000 dolárov.[5] Jednotlivé náklady vyzerali takto:[6] dom 75 000 dolárov, dokončovacie práce a zariadenie 22 000 dolárov, hosťovský dom, garáž a izby pre služobníctvo 50 000 dolárov, odmena architekta 8 000 dolárov. Ak zarátame infláciu, stavba domu by v roku 2007 stála asi 2,3 milióna dolárov.[7]

Používanie domu

Fallingwater bolo víkendové sídlo Kauffmanovcov od roku 1937 do roku 1963. V roku 1963 venoval Kaufmann junior celú nehnuteľnosť organizácii Western Pennsylvania Conservancy. V roku 1964 bol Fallingwater otvorený pre verejnosť ako múzeum a od tých čias ho navštívilo už takmer 5 miliónov ľudí (do januára 2008). Každoročne do domu zavíta 120 000 návštevníkov.[5]

Štýl

Fallingwater je jedno z Wrightových majstrovských diel, nielen pre jeho dynamiku[8], ale predovšetkým pre jeho začlenenie do prirodzeného okolia. Táto organicky navrhnutá súkromná rezidencia mala byť akýmsi prírodným útočiskom pre svojich obyvateľov. Dom je dobre známy pre svoje prepojenie s lokalitou: je postavený nad vodopádom, ktorý preteká popod dom. Kozub v obývacej miestnosti je zložený z balvanov, ktoré sa nachádzali presne na tom istom mieste predtým, ako bola realizovaná stavba domu. Jeden z originálnych balvanov bol dokonca ponechaný na svojom mieste a jemne vystupuje nad rovinu podlahy miestnosti. Wright pôvodne zamýšľal zrovnať tieto balvany s podlahou, ale keďže boli obľúbeným piknikovým miestom Kaufmannovcov, pán Kaufmann trval na tom, aby boli ponechané tak, ako sú. Pokým kamenná dlažba podlahy je navoskovaná, vyčnievajúce balvany sú ponechané bez povrchovej úpravy.

Spojenie budovy s okolím bolo dotiahnuté do najmenších detailov. Všade tam, kde sa sklo stretáva s kamennými stenami nie je použitý žiaden kovový rám; sklo je vsadené priamo do kameňa. Dom má schodisko vedúce priamo dole, k vodopádu. Spálne sú malé, niektoré majú dokonca veľmi nízky strop, pravdepodobne preto, aby podnecovali ľudí k vychádzaniu na terasy, do exteriéru alebo obývačky.

Prúd vody (ktorý je počuť z každého miesta celého domu), bezprostredné okolie stavby, kameň dolovaný v rovnakej lokalite a veľké, do priestoru vysunuté terasy (pripomínajúce neďaleké kamenné tvary), to sú všetko harmonické prvky, ktoré sú v súlade s Wrightovým záujmom vytvárať budovy, ktoré dokonale zapadnú do svojho okolia. Hoci vodopád je počuť zo všetkých častí budovy, nedá sa uvidieť z interiéru.

Wrightov názor na to, ktoré dvere sú hlavným vchodom[9] do budovy bol podnetom pre množstvo polemík. Dvere, ktoré Wright považoval za hlavné, sú umiestnené v rohu a sú pomerne malé a nevýrazné. Wright sa pri návrhu sústredil najmä na veľkolepú fasádu domu z perspektívy väčšiny známych fotografií stavby, pri ktorej sa fotograf pozerá na budovu zospodu, po prúde rieky, presne na opačnú stranu budovy ako je tá, kde je umiestnený hlavný vchod.

Na kopci nad hlavným domom je miesto pre štyri automobily (hoci Kaufmannovci pôvodne požadovali garáž), miestnosti pre služobníctvo a hosťovská spálňa. Táto priľahlá budova bola postavená rok po hlavnej časti Fallingwater, s použitím rovnakých materiálov a rovnakého zmyslu pre detail. Pri tejto budove je aj malý bazén, neustále napĺňaný prírodnou vodou, ktorá preteká cez okraj bazéna do rieky pod vŕškom.

Obrázková galéria

Exteriér

Interiér

Referencie
  1. Usonian Architech [online]. [Cit. 2008-01-27]. Dostupné online.
  2. "[W]hy did the client say that he expected to look from his house toward the waterfall rather than dwell above it?" Edgar Kaufmann, Jr., Fallingwater: A Frank Lloyd Wright Country House, New York: Abbeville Press, p. 31. (ISBN 0-89659-662-1)
  3. McCarter, page 7.
  4. McCarter, page 12.
  5. Plushnick-Masti, Ramit. New Wright house in western Pa. completes trinity of work [online]. Associated Press, 2007-09-27, [cit. 2007-10-09]. Dostupné online.
  6. McCarter, page 59.
  7. The Inflation Calculator [online]. . Dostupné online.
  8. http://www.gibson-design.com/images/sketch-kaufmann2.jpg
  9. http://www.gibson-design.com/images/sketch-kaufmann.jpg
  • TRAPP, Frank. Peter Blume. [s.l.] : Rizzoli, New York, 1987.
  • HOFFMANN, Donald. Frank Lloyd Wright’s Fallingwater: The House and Its History. 2nd. vyd. [s.l.] : Dover Publications, 1993. ISBN 0-486-27430-6.
  • BRAND, Stewart. How Buildings Learn: What Happens After They're Built. [s.l.] : Penguin Books, 1995. ISBN 0-14-013996-6.
  • MCCARTER, Robert. Fallingwater Aid (Architecture in Detail). [s.l.] : Phaidon Press, 2002. ISBN 0-7148-4213-3.

Ďalšie čítanie
  • Edgar Kaufmann, Jr., Fallingwater: A Frank Lloyd Wright Country House (Abbeville Press 1986)
  • Robert McCarter, Fallingwater Aid (Architecture in Detail) (Phaidon Press 2002)
  • Lynda S. Waggoner and the Western Pennsylvania Conservancy, Fallingwater: Frank Lloyd Wright's Romance With Nature (Universe Publishing 1996)

Iné projekty
  • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Fallingwater

Externé odkazy
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.