Fáza Mesiaca
Fáza Mesiaca je tvar osvetlenej časti Mesiaca viditeľnej zo Zeme. Mení sa periodicky zmenou polohy Mesiaca pri pohybe okolo Zeme relatívne vzhľadom na Zem a Slnko.
Keď je Mesiac medzi Zemou a Slnkom (t. j. v konjunkcii), strana Mesiaca privrátená k Zemi nie je osvetlená a príslušná fáza Mesiaca sa nazýva nov. (Predtým sa ako nov označoval časový okamih, v ktorom bol úzky kosák pribúdajúceho mesačného disku prvý raz znovu pozorovateľný na západnej súmrakovej oblohe. Z toho sa odvodilo pomenovanie nový mesiac.) V nove sa ekliptikálna dĺžka Mesiaca rovná ekliptikálnej dĺžke Slnka. Vychádza a zapadá na oblohe približne v tom čase ako Slnko. Po 2 až 3 d po nove stáva sa viditeľným kosáčik Mesiaca. Viditeľnosť Mesiaca vo večerných hodinách sa postupne zväčšuje. Západ Mesiaca sa odďaľuje denne asi o 50 min.
Približne týždeň po nove nastáva prvá štvrť (dorastajúci polmesiac). Pri pozorovaní zo severnej pologule Zeme je pravá polovica Mesiaca svetlá, ľavá tmavá (tvorí písmeno D – dorastá), na južnej pologuli Zeme je to opačne. Mesiac v prvej štvrti je večer pri západe Slnka približne na juhu a zapadá okolo polnoci.
Asi o týždeň neskôr je úplnok (spln). Rozdiel ekliptikálnej dĺžky Mesiaca vzhľadom na Slnko je 180° (t. j. Mesiac je v opozícii). Celá strana Mesiaca obrátená k Zemi je osvetlená a Mesiac sa dá pozorovať celú noc. Vychádza pri západe Slnka približne na východe, kulminuje o polnoci na juhu a zapadá na západe pri východe Slnka. Po splne osvetlená časť Mesiaca postupne ubúda. Jeho východ sa oneskoruje asi o 50 minút za deň.
Pri poslednej štvrti (zmenšujúci sa polmesiac) je na severnej pologuli ľavá strana Mesiaca ešte osvetlená, pravá už tmavá (tvorí písmeno C – cúva). Mesiac vychádza asi o polnoci na východe a pri východe Slnka je na juhu. Dva až tri dni pred ďalším novom možno pozorovať úzky mesačný kosáčik iba krátko pred východom Slnka, pri svitaní. Striedanie všetkých štyroch fáz Mesiaca sa nazýva časovo zodpovedá synodickému mesiacu.
