Európske obranné spoločenstvo

Európske obranné spoločenstvo (EOS) bol návrh vojenského paktu, ktorý v roku 1950 inicioval francúzsky predseda vlády René Pleven (vychádzal z tzv. Plevenovho plánu) v reakcii na americké výzvy na znovuvyzbrojenie západného Nemecka. Tie sa vystupňovali po vypuknutí vojny na Kórejskom polostrove, ktorá bola vnímaná ako možný predobraz sovietskej agresie v Európe. Jean Monnet sa obával, aby nemecké vyzbrojenie neznamenalo koniec nemeckého záujmu na vytvorení Európskeho spoločenstva pre uhlie a oceľ.

Francúzskym zámerom bolo vytvorenie európskej armády, pretože Francúzi boli proti často skloňovanej alternatíve, ktorou bolo pristúpenie západného Nemecka do NATO, kde mal byť naplno využitý vojenský potenciál západného Nemecka v prípade konfliktu s východným blokom. Dôvodom francúzskych obáv bol medzivládny charakter NATO a nemožnosť priamej kontroly nad svojimi členmi a teda aj Nemeckom. Európske obranné spoločenstvo malo zahŕňať tzv. Šestku - západné Nemecko, Francúzsko, Taliansko a krajiny Beneluxu. Zmluva o Európskom obrannom spoločenstve bola podpísaná 27. mája 1952, ale nikdy nevstúpila do platnosti pre jej zablokovanie vo francúzskom Národnom zhromaždení v roku 1954.