Embryogenéza

A – samičia pohlavná bunka (vajíčko), B – oplodnenie; 1 – vnútorná membrána, 2 – vonkajšia membrána, 3 – jadro, 4 – pólové telieska, 5 – samčia pohlavná bunka (spermia).

Blastulácia. 1 – morula, 2 – blastula.

Gastrulácia. 1 – blastula, 2 – gastrula; žltá – ektoderma, červená – endoderma.

Vývin jedinca u živočíchov začína oplodnením vajíčka, pričom splýva zrelá samčia pohlavná bunka (spermia) so zrelou samičou pohlavnou bunkou (vajíčkom – oocytom). Za normálnych okolností sa v každej bunke tela (samozrejme okrem pohlavných buniek), nachádzajú chromozómy v pároch. K rozmnožovaniu takýchto buniek dochádza spôsobom delenia nazývaným mitóza. Pohlavné bunky obsahujú jeden chromozóm z každého páru (haploidná sada) a vznikajú spôsobom delenia nazývaným meióza. Splynutím pohlavných buniek (a ich jadier) je v oplodnenom vajíčku obnovená výbava jadra s dvojicami chromozómov (diploidná sada).

Oplodnené vajíčko sa rýchlo delí mitózami. Medzi dcérskymi bunkami na povrchu vajíčka zostávajú charakteristické ryhy. Delenie oplodneného vajíčka sa preto nazýva ryhovanie (embryológia). Vývoj ryhujúceho sa vajíčka je možné opísať na príklade obojživelníkov. Po niekoľkých ryhovacích deleniach vzniká zhluk buniek, morula. Ďalším delením sa morula mení na jednovrstvový dutý guľovitý útvar, blastulu. Jednovrstvová blastula sa ďalej procesom zvaným gastrulácia mení na dvojvrstvový zárodok, gastrulu. Vrstvami gastruly sú vonkajší zárodočný list – ektoderm a vnútorný zárodočný list – endoderm. Najjednoduchšia gastrulácia prebieha vchlípením časti buniek blastuly, invagináciou. Vznikne dvojvrstvový útvar s malým otvorom ako pozostatkom vchlípenia. Tento otvor sa nazýva blastoporus. Vzniknutá dutina gastruly sa nazýva prvočrevo – archenteron.

Po gastrulácií, ktorou vznikli ektoderm a endoderm, sa vyvíja tretí zárodočný list – mezoderm. Najjednoduchší spôsob jeho vzniku pozorujeme u obojživelníkov. Bunky, ktoré boli pôvodne súčasťou povrchovej vrstvy gastruly sa nahromadia v oblasti blastoporu. Odtiaľ sa vsúvajú medzi etoderm a endoderm do oblasti budúcej chrbtovej časti zárodku. V strednej čiare tohoto vsúvajúceho sa útvaru vzniká materiál budúcej chrbtovej struny, lat. chorda dorsalis. Bunky po jej stranách tvoria vlastný mezoderm. Celý útvar sa niekedy nazýva chordomezodermálny materiál.

Chrbtová struna je u obojživelníkov trvalým orgánom. U stavovcov sa síce vyvíja, ale ako celok sa udrží len dočasne počas embryonálneho života.

Mezoderm vytvára po vstupe medzi ektoderm a entoderm dve hlavné oblasti. Pozdĺž chrbtovej struny sa člení na jednotlivé úseky nazývané segmenty – somity. Ďalej od chordy sa toto členenie vytráca a mezoderm sa štiepi na listy. Jeden z nich sa prikladá k ektodermu a nazýva sa somatopleura, druhý k endodermu a nazýva sa splanchnopleura. Medzi nimi sa nachádza dutina, nazývaná coelom alebo célomová dutina.

• The Inapplicability of the Biogenetic Rule to Behavioral Development