Elektrometer

Elektrometer využíva zmenu veľkosti príťažlivej sily v elektrostatickom poli. Je tvorený vákuovou bankou, v ktorej je jemný pásik kovu umiestnený na držiaku vodivo spojenom s vonkajšou platňou, alebo guľou. Funguje tak, že na kovovú platňu sa prenesie náboj z meraného telesa. Ak je teleso elektricky nabité, pásik kovu sa vychýli úmerne veľkosti náboja.

Keď sa teleso dotkne kovovej platne, elektricky nabité častice, sa presunú do držiaka. Vzniká prebytok kladných iónov a pásik sa odchýli od súhlasne nabitého držiaka. Keď je teleso záporne nabité, je prebytok záporných elektricky nabitých častíc, záporný elektrický náboj prejde z telesa do držiaka a do pásika a keďže sú súhlasne nabité, pásik sa vychýli opačne. Pri praktickej konštrukcii je merací pásik spojený s ručičkou odchýlkomera, alebo sa údaj odčíta opticky oproti stupnici.

Z veľkosti výchylky elektrometra na stupnici sa zisťuje veľkosť kladného alebo záporného elektrického náboja privedeného na platňu elektrometra. Elektrometer sa „vynuluje“ po spojení so zemou - uzemnenia.

Existuje mnoho rôznych druhov, v rozmedzí od historických ručne mechanických prístrojov po vysoko presné elektronické zariadenia. Moderné elektromery sú založené na vákuovej trubici alebo polovodičových technológiách môže byť použitý pre meranie napätia a náboja s veľmi nízkymi zvodovými prúdmi až do jedného femtoampéra. Jednoduchšie, ale súvisiace prístroje, elektroskopy, fungujú na podobnom princípe, pričom udávajú pomer veľkosti napätia a náboja.

Elektrometer by sa nemal zamieňať s (elektromer)om.

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Elektrometr na českej Wikipédii a Electrometer na anglickej Wikipédii.