Elektrónka

Energia je elektrónom dodávaná prostredníctvom zahrievania katódy, obvykle prechodom prúdu žeraviacim vláknom. Ak žeraviace vlákno tvorí priamo katódu, hovoríme o priamožeravenej katóde. Nepriamo žeravená katóda sa skladá z kovovej rúrky (ktorá je vlastnou katódou a má vyvedený kontakt), v ktorej je zasunuté izolované žeraviace vlákno. Rúrka býva potiahnutá vrstvou oxidov, ktoré majú väčšiu emisnú účinnosť než samotný kov (tzv. „kysličníková katóda“).

Termoemisia je takmer výhradným druhom emisie elektrónov v prakticky používaných elektrónkach.

Aby nastala emisia, musí byť frekvencia dopadajúceho žiarenia taká, aby bola energia žiarenia dostatočná a rovnala sa výstupnej práci daného materiálu.

Energia žiarenia závisí od frekvencie h*f(min)=a(v) h- Planckova konštanta (6,624*10 – 34)

Ak na povrch materiálu dopadajú elektróny, alebo iné častice vhodnou rýchlosťou, nárazom týchto častíc sa z povrchových atómov vyrážajú elektróny. Vzniká tak sekundárny prúd I(s), ktorý vytvárajú emitované elektróny.

Činiteľ sekundárnej emisie ﻝ'(s)= I(s)/I(p) – vyjadruje veľkosť sekundárnej emisie

Nad určitou hodnotou napätia elektróny prenikajú tak hlboko,že elektróny z atómov nemôžu emitovať a sekundárna emisia nevznikne.

Sekundárna emisia je u elektrónok považovaná za parazitný, nežiaduci jav.

Vzniká pôsobením silných polí, ktoré vytrhávajú z povrchu materiálu elektróny. Používa sa zriedkavo ako „studená katóda“, obvykle v tvare ihly alebo guličky.
(Emisia vzniká dostatočne veľkým napätím vyvolávajúcim intenzitu pola cca 10E9 V/m) [4]

Pozostáva len z katódy a anódy. Pri rozžeravení katódy táto emituje elektróny. Tieto prechádzajú na anódu, len ak má anóda kladné napätie voči katóde, čo je princípom usmerňovacieho efektu diódy.

Medzi katódu a anódu je vložená mriežka, ktorú nazývame riadiaca mriežka (má väčšinou záporný potenciál). Pomerne malou zmenou napätia na mriežke je možné odpudzovať elektróny na ich dráhe od katódy k anóde, a tým meniť anódový prúd – vzniká efekt zosilnenia.

Dodatočné mriežky majú za úlohu eliminovať rôzne parazitné javy, ktoré spôsobujú nežiaduce nelinearity na charakteristikách elektrónky, napr. sekundárnu emisiu z anódy. Sú pripojené obvykle na konštantné napätia podľa odporúčania výrobcu. Špeciálne použitie majú viacmriežkové elektrónky, ktoré sa používajú na zmiešavanie, kde sú dve pracovné mriežky a anódový prúd je závislý od súčinu napätí na nich.

Schémy elektrónok s nepriamym žeravením

• 
  Dióda
  f – žeravenie,
  k – katóda,
  a – anóda
• 
  Trióda
  f – žeravenie,
  k – katóda,
  g1 – mriežka,
  a – anóda
• 
  Tetróda
  f – žeravenie,
  k – katóda,
  g1, g2 – mriežky,
  a – anóda
• 
  Pentóda
  f – žeravenie,
  k – katóda,
  g1, g2, g3 – mriežky,
  a – anóda
• 
  Heptóda
  f – žeravenie,
  k – katóda,
  g1, g2, g3, g4 – mriežky,
  a – anóda

CRT (z anglického Cathode Ray Tube), alebo inak klasická obrazovka je zariadenie na vytváranie obrazu na tienidle pomocou vychyľovaného elektrónového lúča.

VFD (z anglického Vacuum Fluorescent display), alebo VFD zobrazovač je elektrónkový displej, kde sú jednotlivé znaky tvorené tvarovanou elektródou. Efekt svetla sa dosahuje dopadom elektrónov na fluoroscenčnú vrstvu. Dopad emituje monochromatické svetlo. Táto metóda zobrazovania sa využíva aj pre počítačové monitory, radarové obrazovky a pod. Uplatnenie má tiež v displejoch spotrebnej elektroniky, registračných pokladniciach a pod.

Indikátor vyladenia Em 11

Je zvláštna elektrónka so zahnutou elektroluminiscenčnou dopadovou plochou. Elektrónový lúč je rozptýlený a osvetľuje spodnú časť zahnutého luminoforu. Lúč je vychyľovaný a tým osvetľuje väčšiu plochu luminoforu. Táto vlastnosť sa využíva pre zobrazenie úrovne signálu, kedy je veľkosť osvetlenej plochy priamo úmerná veľkosti signálu. Luminofor môže mať aj kruhový (kužeľový) tvar – rozptýlený elektrónový lúč vytvára zvláštnu kruhovú mihotavú žiaru pripomínajúcu oko.

Magické oko je vlastne trióda s veľkým zosilnením, ktorá sa nachádza v spodnej časti. V hornej časti elektrónky je indikačná časť tvorená tienidlom potiahnutým luminoforom pripojeným k zdroju anódového napätia (okolo 250 V). Uprostred tienidla je katóda a okolo katódy sa nachádza riadiaca elektróda, spojená s anódou triódy.

Magnetrón (magnetron) je druh vákuovej elektrónky, ktorá vyrába vysokofrekvenčné elektromagnetické vlnenie – mikrovlny. Pracuje na princípe ohýbania toku elektrónov pomocou silného magnetického poľa. V praxi sa využívajú dve základné vlastnosti mikrovĺn – odraz od kovových predmetov (radar) a ohrievanie vody a vodu obsahujúcich látok (mikrovlnná rúra).

fotónka, fotonásobič