Elchasaiti

Elchasaiti[1] (iné názvy: elkasaiti[2], elkesaiti[3]) boli židokresťanská gnostická skupina, sekta, pôsobiaca v 2. – 4. storočí v Mezopotámii. Za jej zakladateľa bol považovaný Elchasaios žijúci na prelome 1. a 2. storočia. Podľa elchasaitu Alkibiada z Apameie, ktorý ich náuku priniesol do Ríma sa Elchasaiovi zjavil anjel, ktorý mu odovzdal knihu so Zjavenou pravdou. Elchasaitské učenie striktne odmieta chrámový kult obiet, zápalné obety a odmieta konzumáciu mäsa. Hlavnou stravnou zložkou veriacich preto boli najmä plodiny, ktoré rozdeľovali na mužské a ženské. Povolené mali iba pojedanie mužských plodín a i to len po nutnom umytí a posvätení. Okrem toho vyznávali klasické židovské tradície ako obriezky, sabat, či pôsty. Elchasaiti boli monoteisti, od židovskej viery sa líšili uznávaním Ježiša ako proroka. Významným prvkom ich učenia boli židovské apokalyptické teórie a Harmónia evanjelií (Diatessaron) od Tatiána. Odmietali však učenie Pavola z Tarsu.[1]