Michael Fincke

Michael Fincke pochádza z Pensylvánie, roku 1989 získal dva tituly bakalár na MIT (v odbore aeronautiky a astronautiky a v odbore vied o Zemi, atmosfére a planétach. Leto 1989 strávil na stáži v moskovskom leteckom inštitúte Sergeja Ordžonikidzeho. O rok neskôr sa na Stanfordovej univerzite stal magistrom. Druhý magisterský titul (z planetárnej geológie) získal na University of Houston-Clear Lake roku 2001. Od roku 1990 slúžil u vojenského letectva ako inžinier pre testovanie kozmických systémov, roku 1994 absolvoval školu skúšobných pilotov, od januára 1996 slúžil v Japonsku ako koordinátor prác na japonsko-americkom projekte stíhačky XF-2.[1]

V máji 1996 bol v 16. nábore NASA vybraný medzi astronautov. Po dvojročnom kurze všeobecnej vesmírnej prípravy získal kvalifikáciu letový špecialista.[1]

V júli 1999 bol zaradený do záložnej posádky Expedície 4. Ďalšími členmi posádky boli Gennadij Padalka a Stephen Robinson. Expedícia 4 štartovala v decembri 2001.[1]

V marci 2002 bol vymenovaný do hlavnej posádky Expedície 9 s Gennadijom Padalkom a Olegom Kononenkom. Súčasne bol v apríli až decembri 2002 členom záložnej posádky Expedície 6. Po havárii Columbia boli plány letov a zloženie expedícií viackrát menené, nakoniec bola posádka Padalka, Fincke koncom januára 2004 určená ako hlavná pre Expedíciu 9.[1]

Obaja kozmonauti ešte s holandským astronautom ESA André Kuipersom odštartovali do vesmíru 19. apríla 2004 na palube Sojuzu TMA-4. Nahradili kolegov z Expedície 8 a pol roka obývali stanicu. V októbri ich vystriedali členovia Expedície 10. Padalka s Finckem (a Jurijom Šarginom, ktorý priletel s Expedíciou 10) pristáli v Kazachstane 24. októbra 2004 po 187 dňoch, 21 hodinách a 16 minútach letu.[1][2]

V októbri 2005 nahradil Johna Grunsfelda v záložnej posádke Expedície 13, v nej sa pripravoval do marca 2006.[1]

Od augusta 2006 do októbra 2007 bol veliteľom záložnej posádky Expedície 16 (so Saližanom Šaripovom). Vo februári 2007 bola posádka Fincke, Šaripov vymenovaná za hlavnú posádkou Expedície 18. V máji 2008 Šaripova zo zdravotných dôvodov nahradil Jurij Lončakov.[1]

Fincke, Lončakov a americký vesmírny turista Richard Garriott odštartovali 12. októbra 2008 v Sojuze TMA-13. Po spojení s ISS počas týždňa prebrali stanicu od Expedície 17 a Fincke sa stal veliteľom. Jej členovia Sergej Volkov a Oleg Kononenko sa s Garriottom vrátili na Zem a kozmonauti Expedície 18 (vrátane Gregory Chamitoffa, ktorý prešiel z Expedície 17) ostali na stanici. Fincke s Lončakovom po zvyčajnom polročnom pobyte na stanici pristáli 8. apríla 2009 po lete trvajúcom 178 dní a 14 minút.[1][3]

Finckeho tretí let sa uskutočnil 16. mája 2011 počas posledného, 25. letu raketoplánu Endeavour STS-134. Počas misie vykonal tri výstupy do otvoreného vesmíru, s nakumulovaním času výstupov EVA v trvaní 26 hodín a 12 minút. Celkovo tak Fincke aj s predchádzajúcimi výstupmi strávil v otvorenom vesmíre dva dni a 37 minút. To ho zaraďuje na deviate miesto v rebríčku najdlhšie stráveného času (stav k 23.7.2014).

Počas misie Fincke pomáhal na ISS nainštalovať magnetický spektrometer (Alpha Magnetic Spectrometer – AMS-02) a vonkajšiu logistickú plošinu „ExPRESS Logistics Carrier“ (ELC), ktorú tam raketoplán dopravil.[4] Po úspešne splnenej misii raketoplán 1. júna 2011 aj s posádkou pristál na Floride.[5]