Turovité

Turovité[1] alebo bovidy[2] (lat. Bovidae) v užšom zmysle sú veľká čeľaď radu párnokopytníky.

Dutorožce, Bovoidea

V minulosti sa čeľaď turovité nazývala dutorožce[3] (iné názvy: dutorohé[4], staršie: dutorohí[5], mimo taxonómie: dutorohá zver[6], dutorohé prežúvavce[7]; lat. Cavicornia alebo Bovidae v širšom zmysle). Na rozdiel od súčasných systémov zahŕňala aj rod vidloroh (lat. Antilocapra), lebo aj ten má duté rohy (vidlorohy dnes obyčajne radíme do samostatnej čeľade vidlorohovité).

V niektorých novších (ale nie najnovších) systémoch sa rovnako vymedzený taxón (čiže taxón pozostávajúci z turovitých v užšom zmysle a vidloroha) klasifikuje:

  • buď ako nadčeľaď dutorožce (lat. Bovoidea; pozostáva z čeľadí turovité v užšom zmysle a vidlorohovité)
  • alebo (tak ako v minulosti) ako čeľaď Bovidae v širšom zmysle, t.j. po slovensky dnes turovité v širšom zmysle.

Pokiaľ ide o spomínanú nadčeľaď Bovoidea, v najnovších systémoch už nezahŕňa vidlorohy a teda ide o monotypickú nadčeľaď fakticky zhodnú s čeľaďou turovité (Bovidae) v užšom zmysle .

Zdroje tejto kapitoly (ak vyššie nie je uvedené inak): [3][5][8][9][10][11][12]

Prehľad

Nasleduje súhrnný prehľad tradičných systematík turovitých s použitím vernakulárnych (teda slovenských) názvov; zachytáva stav systematík od konca 19. stor. do konca 20. storočia (s vynechaním vidlorohov), ale v bežnej literatúre sa v rôznych obmenách podobné delenia vyskytujú dodnes:

Vysvetlivky: Písmená A, B... označujú rôzne významy toho istého názvu; čísla 1, 2...označujú poznámky pod čiarou.

turovité:

  • tury A:
    • tury B:
      • tur C, t. j. rod Bos - po slovensky sa tu namiesto názvu tur alternatívne používa nasledujúci súbor rodových mien: gaur, banteng, pratur a kuprej
      • jak
      • zubor A
      • byvol (časť druhov má niekedy rodové mená: anoa a pabyvol)
    • lesone A (iný názov: hôrniky A) 1:
      • lesone B (iný názov: hôrniky B):
        • rod Tragelaphus (v užšom zmysle) - t.j. po slovensky staršie hôrnik C (iný názov:(?)lesoň C), novšie sa tu používa nasledujúci súbor rodových mien: bongo, nyala, kudu a sitatunga
        • antilopa F (časť)5 (iné názvy: taurotragus, turovec)
      • nilgauy A:
      • saola (zaradenie saoly bolo odjakživa sporné)
  • antilopy A2:
    • kozy A (v najstarších textoch nazývané skôr ovce A):
    • antilopy B:
      • antilopy C:
        • antilopy D:
        • antilopky A:
          • antilopky B:
            • antilopka C
            • dikdik
          • sassa (iný názov: antilopka)
      • hrivnatce A:
        • hrivnatce B:
          • antilopa F (časť)5 (alternatívne sa používa súbor rodových mien hrivnatec a adax)
          • oryx (iné názvy:priamorožec, rovnorožec, dlhorožec)
        • byvolce A:
          • byvolec B
          • pakôň (iné názvy: byvolec, antilopa F (časť)5)
        • vodárka
        • rhebok (iný názov: antilopa F (časť)5)
      • chocholatka

Poznámky:
1 Lesone (iný názov: hôrniky) A sa zaraďovali najprv medzi antilopy B, neskôr medzi tury A.
2 Pojem (taxón) antilopy A existuje až od konca 20. storočia, predtým boli známe len pojmy (taxóny) antilopy B, C, D, E, F.
3 Kamzík, sajga, orongo a takin sa zaraďovali najprv medzi antilopy B, neskôr medzi kozy A.
4 Pižmoň sa zaraďoval najprv pod tury A alebo pod kozy A (niekde k ovciam), neskôr už len pod kozy A.
5 Antilopou F sa tu myslí antilopa ako slovenské rodové meno

Zdroje tejto kapitoly sú: [2][13][1][14][15][16][17][18][19][20][21][22]

Zdroje
  1. LUPTÁK, Peter. Slovenské mená cicavcov sveta. [1. vyd.] Bojnice : Zoologická záhrada, 2003. 218 s. ISBN 80-969059-9-6. S. 81 – 87.
  2. BURNIE, D. Zviera. Bratislava: Ikar, 2002, S. 244
  3. ORSZÁGHOVÁ, Zlatica; SCHLARMANNOVÁ, Janka, a kol. Terminologický zoologický slovník. 1. vyd. Bratislava : Univerzita Komenského, 2010. 231 s. ISBN 978-80-223-2927-9. S. 166.
  4. Veľký rusko-slovenský slovník. [s.l.] : Vydavateľstvo SAV, 1965. 1046 s. S. 494.
  5. dutorohí. In: Slovenský náučný slovník I S. 343
  6. dutorohý. In: Slovník súčasného slovenského jazyka
  7. dutorohý. In: Slovník slovenského jazyka (Peciar)
  8. Bovoidea [online]. encyclopedia.com, [cit. 2020-03-07]. Dostupné online.
  9. Zoologia 08 (citát:"nadčeľaď : Dutorožce – Bovoidea")
  10. 1.1.2 Turovité - PZVrchHora [online]. sites.google.com, [cit. 2020-03-07]. Dostupné online.
  11. Mikko's Phylogeny Archive [online]. mv.helsinki.fi, [cit. 2020-03-07]. Dostupné online.
  12. CARROLL, R. L. Vertebrate Paleontology and Evolution. NY: W.H. Freeman and Company, 1988. Appendix
  13. STANĚK, J. V. Veľký obrazový atlas zvierat, 1965 S. 557
  14. Meyers Großes Konversations-Lexikon, Band 9. Leipzig 1907, S. 564-565
  15. Hornträger. In: Lexikon der Biologie. [CD-ROM] München : Elsevier, Spektrum, Akad. Verl., 2005. ISBN 3-8274-0342-1.
  16. PARKER, S. P. Synopsis and Classification of Living Organisms, vol. 2. New York: McGraw-Hill
  17. SIMPSON, G. G.. The principles of classification and a classification of mammals. Bull. Am. Mus. Nat. Hist. 85: i-xvi, 1-350. 1945
  18. antilopy; dutorozí. In: Masarykův slovník naučný I. (S. 204), II (S. 456)
  19. GRZIMEK, B. Het leven der dieren. Uitgeverij Het Spectrum, Utrecht/Antwerpen: 16 vols.. 1973-1975. citované in: Brands, S.J. (ed.), 1989-present. The Taxonomicon. Universal Taxonomic Services, Zwaag, The Netherlands.
  20. GARRICK, Dorian; RUVINSKY, Anatoly. The Genetics of Cattle, 2nd Edition. [s.l.] : CABI, 2014. 641 s. ISBN 978-1-78064-221-5. S. 4.
  21. Mikko's Phylogeny Archive [online]. mv.helsinki.fi, [cit. 2020-03-09]. Dostupné online.
  22. Pozri zdroje uvedené v článku antilopa.
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.