Dom Kráter

Roman Hájek, spolupráca Andrej Alexy, projekt 1995, realizácia 1997, Bratislava

"V urbanistickej rovine vychádza z potreby vytvoriť kontinuálne mestské prostredie zodpovedajúce centrálnej polohe územia hlavného mesta a kvalite adekvátnej začiatku 21.storočia v kontexte dizajnu súčasnej doby. Odumierajúce nefunkčné štruktúry sídelného útvaru prirodzene nahradzuje nová hodnota pri rešpektovaní pôvodnej parcelácie ako odkazu na historické genius loci daného prostredia. Vnútroblokový priestor kvalitatívne preverený históriou dostáva novú formu ako odozvu živej súčasti organizmu mesta.

V rovine architektúry jednoduchosť, otvorenosť, čistota tvarov dráždia, iritujú, poburujú i vyzývajú na konverzáciu, dialóg. Architektúra, o ktorej sa nehovorí, nežije a mesto, ktoré nekomunikuje svojou architektúrou, len živorí. Preto sme komunikáciu povýšili na nosný motív celej budovy. Základným predpokladom úspešnej komunikácie je otvorenosť a pravdivosť. Za pomoci odhaľovania podstaty fungovania vecí, v priznávaní materiálov, konštrukčnej tektoniky ako aj technických zariadení a ich povýšenia na skulpturálny prvok.

V polohe interiéru ľudský až intímny rozmer v časti administratívno-privátneho prostredia s výhľadom na systém zelených striech a žijúceho tria s ich funkčným využitím plynule prechádza do expresívneho až výbušného priestoru kaviarne a nočného PUB-u. Interiér je komponovaný v systéme navzájom súvisiacich a prelínajúcich sa priestorov, ktoré sa otvárajú horizontálne a vertikálne. V tomto priestorovom usporiadaní sa návštevník stáva neoddeliteľnou súčasťou architektúry, dynamizuje ju pri zachovaní slobodnej vôle rozhodnúť sa, či bude divákom alebo exponátom."

Hájek R., Alexy A., Projekt 03/1999

Kráter na jednej strane predstavuje posun v myslení vo vzťahu k historickému prostrediu, na druhej strane ukazuje ako v súčasnosti môže vyzerať interiér, súčasne vypovedá o generačných pocitoch i architektonickej diskusii. Okrem kaviarne a PUB-u určeného na diskotéky a koncerty súčasnej hudby, sa tu nachádzajú kancelárie a na najvyššom podlaží je byt. Od roku jesene 2006 slúži aj ako gay klub.

Objekt stojí v rôznorodej štruktúre bývalej mestskej periférie s reliktmi tradičnej vinohradníckej zástavby v Bratislave na Vysokej 15. Zachováva pôvodnú parceláciu (dĺžka parcely 36m, šírka čelnej fasády 8,5m a vnútrobloku 18m), forma je ale moderná a jednoduchá.

Fasáda domu je členená na dve časti. Jednou je betónový skelet s veľkými funkcionalistickými oknami pripomínajúcimi výklady. Taká betónová fasáda bola v Bratislave použitá prvýkrát. Druhá časť otáčajúca sa do historickej časti ulice nadväzuje na susedný objekt a je horizontálne členená dreveným obkladom a pásovými oknami. Celá stavba sa drží pravidelnej rytmiky. Štvorcový raster na fasáde postupuje ďalej do hĺbky objektu.

Rovnaký kánon určuje tvary priestoru i interiérovej výbavy. Relatívne malá vstupná hala symbolizuje akýsi dialóg medzi exteriérom a interiérom budovy.

V dvoch podzemných podlažiach je situovaný PUB. V úrovni prízemia sa priamo z haly prechádza do Art kaviarne, v ktorej sa usporadúvajú výstavy výtvarného umenia. Priestor kaviarne je spojený s PUB-om otvorením stropu, pričom toto priestorové prepojenie prechádza plynule cez obe suterénne podlažia. Otvorením, resp. prepojením týchto priestorov vznikol ústredný motív objektu, z ktorého v prenesenom význame sa vyvodil aj názov klubu, dnes už aj celého domu - Kráter.

Cez tri podlažia prehĺbeného priestoru sa tiahne široký pás červeného náteru. V najvyššej úrovni je priestor preložený len subtílnou lávkou. Vo vnútri dominujú zábradlia z brúseného nerezu, rúry vzduchotechniky a neóny vytvárajúce modrú ilumináciu. Veľa svetlého dreva, z ktorého sú vyrobené lavice, stoly a stoličky tento chladný betónovo-železný kráter otepľujú a poľudšťujú ho.

Druhé, tretie a štvrté podlažia slúžia ako administratívne priestory, výťahom a schodiskom prístupné zo vstupnej haly. V poslednom podlaží sa nachádza mezonetový byt s terasami.

Ďalším určujúcim faktorom vplývajúcim na dispozičné a hmotové riešenie bolo zabezpečiť dostatok denného osvetlenia v husto zastavanej štruktúre. Tento problém vyriešilo vytvorenie vnútroblokového átria. Svetlotechnické požiadavky priamo vplývali na formovanie architektonického výrazu členením hmôt a priestorov do sústavy zelených terás a pavlačí v rôznych úrovniach. Vznikli tak intímne a originálne vnútroblokové priestory.

Riešenie fasády celého vnútrobloku korešponduje s ideou uličnej fasády použitím veľkých francúzskych okien a čistou plochou omietky bielej farby.

Kráter sa stal prvým laureátom ceny ARCH v r.1998

• Dulla M., Moravčíková H.: Architektúra Slovenska v 20.storočí. Slovart, Bratislava, 2002, str.275, 458
• Moravčíková H.: Architektúra na Slovensku stručné dejiny. Slovart, Bratislava, 2005, str.153
• Dulla M.: Slovenská architektúra od Jurkoviča po dnešok. Perfekt, Bratislava, 2007, str.32
• Žalman P.: Bratislava 1972-2002: architektonický atlas. Bratislava, 2002, str.40
• Projekt 03/1999, str.18
• http://www.bratislavskenoviny.sk/6975/vystavba/najzaujimavejsou-stavbou-na-slovensku-je-bratislavsky-krater-na-vysokej-ulici