Dojčenie

Dojčenie (iné názvy: pridájanie, nadájanie, plekanie, nárečovo: pleganie, pľekanie, pľaganie, prse dávanie, nesprávne alebo nárečovo: kojenie, dokonavý vid: pridojenie, pridojčenie) je prirodzené živenie dieťaťa (dojča alebo batoľa) alebo mláďaťa vlastným materským mliekom.

Z vyššie uvedených výrazov by sa výrazy (pri)dojčenie/pridájanie/pridojenie/nadájanie mali z jazykového hľadiska používať najmä v súvislosti s ľuďmi, ale používajú sa bežne aj vo vzťahu k živočíchom. Výraz plekanie (podobne pleganie/pľekanie/pľaganie) by sa mal podľa kodifikačného slovníka používať vo vzťahu k živočíchom, ale v nárečiach a historicky sa používa aj na ľudí.

Dojčenie ľudí

Charakteristika

Výlučné dojčenie počas prvých šiestich mesiacov života zabezpečuje optimálny rast, vývin a zdravie. Po tomto časovom úseku prispieva k správnemu rastu, vývinu a zdraviu dojčaťa a batoľaťa dojčenie spolu s vhodnými príkrmami.[1]

Dojčenie pomáha pri vytváraní vzťahovej väzby, dokáže dieťa utíšiť, uspať, uspokojiť, dáva pocit bezpečia, odstráni bolesť, dodá energiu, pozitívnu náladu, zníži teplotu, zahreje. Vytvára vysokú úroveň schopnosti matky reagovať na individuálne potreby dieťaťa a pocit lásky. Dieťaťu dáva pocit bezpečia, vnáša do jeho života príjemné pocity, pocit organizovanosti, pociťuje ústa, tvár, hlavu ako príjemné, pociťuje hlad a nasýtenie. Okrem uvedených výhod, nedojčenie podmieňuje mnohé zdravotné riziká pre matku aj dieťa.

Zdravotné riziká nedojčenia pre dieťa
  • Zvýšené riziko rôznych neinfekčných a chronických ochorení, najmä súvisiacich s metabolickými a imunitnými poruchami (napr. cukrovka I a II typu, alergie), ale aj vrátane syndrómu náhleho úmrtia novorodencov, vysokého tlaku a niektorých foriem rakoviny (napr. lymfómu a leukémie).[1]
  • Zvýšené riziko podvýživy, vrátane podvýživy čo sa týka bielkovín a energie v populáciách s nízkym príjmom a nadváha a obezita ako u populácií s nízkym príjmom, tak u populácií s vysokým príjmom, so všetkými následnými zdravotnými, vývinovými, sociálnymi a ekonomickými následkami.[1]
  • Zvýšené riziko dentálnej maloklúzie (nesprávneho vývinu chrupu s následným chybným zhryzom).[2][3]
  • Zvýšené riziko úmrtnosti dojčiat a batoliat v krajinách s nízkymi príjmami a postneonatálnej úmrtnosti v krajinách s vysokými príjmami.[4][5]
  • Zvýšené riziko hospitalizácie ako v nízko- tak aj vo vysokopríjmových krajinách.[6][7]
  • Zhoršené výsledky vývinu mozgu a testov kognitívneho vývinu.[8][9][10][11]

Riziká nedojčenia pre matku
  • Zvýšené riziko krvácania po pôrode a pomalšia involúcia maternice.
  • Zníženie intervalov medzi pôrodmi a zvýšená strata krvi počas menštruácie.[12]
  • Oneskorený návrat na hmotnosť pred otehotnením.
  • Zvýšené riziko rakoviny prsníka a vaječníkov.[13]
  • Zvýšené riziko osteoporózy a fraktúry krčka stehennej kosti po menopauze.

Referencie
  1. American Academy of Pediatrics Section on Breastfeeding. Breastfeeding and the use of human milk. Pediatrics 2005; 115: 496-506
  2. Labbok MH, Hendershot GE. Does breast-feeding protect against malocclusion? An analysis of the 1981 Child Health Supplement to the National Health Interview Survey. Am J Prev Med 1987; 3: 227-32
  3. Viggiano D, Fasano D, Monaco G, Strohmenger L. Breast feeding, bottle feeding, and non-nutritive sucking; effects on occlusion in deciduous dentition. Arch Dis Child 2004; 89: 1121-3
  4. WHO Collaborative Study Team on the Role of Breastfeeding on the Prevention of Infant Mortality. Effect of breastfeeding on infant and child mortality due to infectious diseases in less developed countries: a pooled analysis. Lancet 2000; 355: 451-5
  5. Chen A, Rogan WJ. Breastfeeding and the risk of postneonatal death in the United States. Pediatrics 2004; 113: e435-e439
  6. Cesar JA, Victora CG, Barros FC, Santos IS, Flores JA. Impact of breast feeding on admission for pneumonia during postneonatal period in Brazil: nested case-control study. BMJ 1999; 318: 1316-20
  7. Bachrach VR, Schwarz E, Bachrach LR. Breastfeeding and the risk of hospitalization for respiratory disease in infancy: a meta-analysis. Arch Pediatr Adolesc Med 2003; 157: 237-43
  8. Khedr EM, Farghaly WM, Amry S, Osman AA. Neural maturation of breastfed and formula-fed infants. Acta Paediatr 2004; 93: 734-8
  9. Wang B, McVeagh P, Petocz P, Brand-Miller J. Brain ganglioside and glycoprotein sialic acid in breastfed compared with formula-fed infants. Am J Clin Nutr 2003; 78: 1024-9
  10. Anderson JW, Johnstone BM, Remley DT. Breast-feeding and cognitive development: a meta-analysis. Am J Clin Nutr 1999; 70: 525-35
  11. Mortensen EL, Michaelsen KF, Sanders SA, Reinisch JM. The association between duration of breastfeeding and adult intelligence. JAMA 2002; 287: 2365-71
  12. Labbok MH, Hight-Laukaran V, Peterson AE, Fletcher V, von Hertzen H, Van Look PF. Multicenter study of the Lactational Amenorrhea Method (LAM): I. Efficacy, duration, and implications for clinical application. Contraception 1997; 55: 327-36
  13. Breast cancer and breastfeeding: collaborative reanalysis of individual data from 47 epidemiological studies in 30 countries, including 50302 women with breast cancer and 96973 women without the disease. Lancet 2002; 360: 187-95

Externé odkazy

Iné projekty
  • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Dojčenie
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.