Dohovor o chemických zbraniach

Dohovor o chemických zbraniach, celým názvom Dohovor o zákaze vývoja, výroby, hromadenia a použitia chemických zbraní a o ich zničení (angl. Convention on the Prohibition of the Development, Production, Stockpiling and Use of Chemical Weapons and on their Destruction), je medzinárodná zmluva, ktorou sa štáty zaviazali nevyvíjať, nevyrábať, inak nezískavať, nehromadiť, neskladovať alebo nepoužívať chemické zbrane, takisto ich ani priamo či nepriamo komukoľvek poskytovať.[1]

Mapa štátov podľa prístupu k Dohovoru o chemických zbraniach

██ Dohovor podpísali aj ratifikovali

██ Na dohovor pristúpili

██ Dohovor podpísali, ale neratifikovali

██ Dohovor nepodpísali

Cieľom dohovoru je dosiahnuť pokrok k úplnému a všeobecnému odzbrojeniu zákazom a zničením zbraní hromadného ničenia.[1] Dohovor potvrdzoval zásady Ženevského protokolu z roku 1925 (Protokol o zákaze používať vo vojne dusivé, otravné alebo iné podobné plyny a bakteriologické prostriedky) a Dohovor o biologických zbraniach z roku 1972.[1]

Slovensko podpísalo dohovor 14. januára 1993, deň po jeho slávnostnom otvorení v Paríži.[1] Národná rada Slovenskej republiky s dohovorom vyslovila súhlas svojím uznesením č. 1266 z 8. septembra 1995 a prezident Slovenskej republiky ho ratifikoval 17. októbra 1995.[1] Ratifikačná listina bola uložená u depozitára dohovoru, generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov, 27. októbra 1995.[1] Dohovor nadobudol platnosť 29. apríla 1997.[2]

K decembru 2013 k zmluve pristúpilo 190 štátov (poslednou krajinou, ktorá zmluvu ratifikovala je Sýria).[3]