Dinitrotoluén

Dinitrotoluén, skratka DNT je organická zlúčenina s chemickým vzorcom C6H3(CH3)(NO2)2. Je to svetložltá kryštalická látka a je známa ako prekurzor trinitrotoluénu, ale hlavne sa používa v polymérovom priemysle.

Dinitrotoluén
Dinitrotoluén
Dinitrotoluén
Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec C6H3(CH3)(NO2)2
Synonymá DNT
Vzhľad svetložltá kryštalická látka
Fyzikálne vlastnosti
Molárna hmotnosť 182,13 g/mol
Teplota topenia 70°C
Teplota varu Rozkladá sa pri 250 – 300 °C
Hustota 1.52 g/cm³
Bezpečnosť
NFPA 704
1
3
3
Ďalšie informácie
Číslo CAS 121-14-2
Číslo UN raztopljen: 1600
tekoč ali trden: 2038
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI.
Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.
 Chemický portál

Izoméry dinitrotoluénu

Pre dinitrotoluén je vhodných šesť izomérov. Najbežnejším z nich je 2,4-dinitrotoluén.

Nitráciou toluénu sa postupne vytvárajú mononitrotoluén, DNT a nakoniec TNT. 2,4-DNT je hlavným produktom dinitrácie, pričom ďalším produktom je 30% podiel 2,6-DNT. Nitráciou 4-nitrotoluénu sa získava DNT.[1]

Použitie

Najčastejšie sa DNT používa na výrobu toluéndiizokyanátu, ktorý sa používa na výrobu flexibilných polyuretánových pien. Ďalšie použitie DNT je výroba výbušnín. DNT nie je sám o sebe používaný ako výbušnina, ale určitou úpravou sa prerába na TNT.

Dinitrotoluén sa často používa ako zmäkčovadlo, odstrašujúci povlak a modifikátor rýchlosti horenia propelantov (napr. bezdymného pušného prachu). DNT je karcinogénny[2] a toxický a v januári 2010 bol Európskou chemickou agentúrou zaradený na kandidátsky zoznam nebezpečných látok vzbudzujúcich veľmi veľké obavy pre autorizáciu podľa smerníc REACH.[3]

Referencie
  1. Gerald Booth (2007). "Nitro Compounds, Aromatic". In: Ullmann's Encyclopedia of Industrial Chemistry. John Wiley & Sons: New York. DOI:
  2. IARC Working Group on the Evaluation of Carcinogenic Risks to Humans. Evaluations Globales de la Cancérogénicité pour l'Homme, Groupe 2B : Peut-être cancérogènes pour l'homme [online]. CIRC, 16. január 2009, [cit. 2009-08-22]. Dostupné online.
  3. ŠUTA, Miroslav. REACH: 7 nebezpečných chemikálií přidáno na černou listinu [online]. 26. jún 2011, [cit. 2011-10-16]. Dostupné online.
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.