Dickinsonia

Dickinsonia je vyhynutý rod ediakarskej bioty. Jedinec pripomína bilaterálne symetrický rebrový ovál.

Odtlačok Dickinsonia costata z Austrálie.

Taxonomická príbuznosť tohto rodu nie je v súčasnosti známa; spôsob rastu jedincov je v súlade s dvojstranne súmernými živočíchmi[1], hoci niektorí tvrdia, že patria do húb alebo dokonca do „zaniknutej ríše“.[2][3][4] Objav molekúl cholesterolu vo fosíliách podporuje myšlienku, že Dickinsonia je živočích.[5]

Našli sa iba odtlačky v pieskovcovom podloží. Nájdené jedince boli dlhé od niekoľko milimetrov až po 1,4 m a hrubé od zlomku milimetra po niekoľko milimetrov.[6] Prvá fosília sa našla v roku 1947 v pohorí Flinders Ranges v Južnej Austrálii, ďalšie jedince sa našli na Ukrajine (formácia Mogilev) a v Rusku. Tieto náleziská sú staré 567 až 550 miliónov rokov[7][8][9].

Predpokladá sa, že boli mobilní a za potravou sa pohybovali.[10]

Je opísaných približne 9 druhov.

Referencie
  1. Ancestral state reconstruction of ontogeny supports a bilaterian affinity for Dickinsonia. Evolution & Development, 2015, s. 315–397. DOI: 10.1111/ede.12168. PMID 26492825.
  2. Pflug. Zur fauna der Nama-Schichten in Südwest-Afrika. IV. Mikroscopische anatomie der petalo-organisme. Palaeontographica, 1973, s. 166–202.
  3. Seilacher, Adolf. Vendobionta and Psammocorallia: lost constructions of Precambrian evolution. Journal of the Geological Society, London, 1992, s. 607–613. Dostupné online [cit. 2007-06-21]. DOI: 10.1144/gsjgs.149.4.0607.
  4. McMenamin M.. The Garden of Ediacara. New York : Columbia University Press, 1998. ISBN 978-0-231-10559-0. It lived during the late Ediacaran (part of Precambrian). Dinosaurs a visual encyclopedia. New York : DK Publishing, Inc, 2018-04-03. ISBN 9781465469489.
  5. BOBROVSKIY, Ilya; HOPE, Janet M.; IVANTSOV, Andrey. Ancient steroids establish the Ediacaran fossil Dickinsonia as one of the earliest animals. Science, 20 September 2018, s. 1246–1249. DOI: 10.1126/science.aat7228. PMID 30237355.
  6. Fedonkin M. A.; Gehling J. G.; Grey K.. The Rise of Animals. Evolution and Diversification of the Kingdom Animalia. [s.l.] : Johns Hopkins University Press, 2007. Dostupné online. ISBN 978-0-8018-8679-9. S. 326.
  7. Grazhdankin, Dima. Patterns of distribution in the Ediacaran biotas: facies versus biogeography and evolution. Paleobiology, 2004, s. 203–221. Dostupné online. DOI: 10.1666/0094-8373(2004)030<0203:PODITE>2.0.CO;2.
  8. Maslov A.V., Podkovyrov V.N., Grazhdankin D.V., Kolesnikov A.V.. Upper Vendian in the east, northeast and north of East European Platform: Depositional processes and biotic evolution. Litosfera, 2018, s. 520–542. Dostupné online. DOI: 10.24930/1681-9004-2018-18-4-520-542.
  9. Kolesnikov A.V., Liu A.G., Danelian T., Grazhdankin D.V.. A reassessment of the problematic Ediacaran genus Orbisiana Sokolov 1976. Precambrian Research, 2018, s. 197–205. DOI: 10.1016/j.precamres.2018.08.011.
  10. Scott D. Evans, James G. Gehling, Mary L. Droser. Slime travelers: Early evidence of animal mobility and feeding in an organic mat world. Geobiology, 2019; https://doi.org/10.1111/gbi.12351

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Dickinsonia na anglickej Wikipédii.

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.