Horúčka dengue

Názov dengue je odvodený zo španielčiny a dá sa preložiť ako neprirodzenosť alebo afektovanosť. Toto označenie vyjadruje nápadnú a zvláštnu zmenu držania tela a správania sa u chorých osôb, ktorá môže pretrvávať aj po prekonaní choroby.

Chorobu spôsobuje flavivírus z čeľade Flaviviridae, ktorého genóm tvorí jednovláknová RNA. Existujú štyri subtypy vírusov (DEN 1 až DEN 4), ktoré sa vyskytujú v ohraničených alebo prekrývajúcich sa miestach výskytu (endémiách). Vedci zistili, že hostiteľom tohto vírusu sú ľudia, ale aj primáty.

Choroba pochádza pôvodne z Afriky a asi pred 600 rokmi sa dostala do Ázie, medzičasom boli dokumentované aj prípady v Amerike. Už takmer 200 rokov sa pozoruje v tropických oblastiach zvýšený výskyt horúčky dengue. Medzinárodný obchod, ako sú napríklad kontajnerové lode s dovozom ovocia z Afriky, umožňujú rozšírenie infikovaných lariev komárov do takých území, v ktorých sa normálne nevyskytujú. Taktiež aj cestujúci, ktorý sa infikovali v tropických oblastiach môžu túto chorobu zavliecť aj do bezpečných krajín. Vplyvom globálneho otepľovania sa horúčka dengue rozširuje aj za oblasti svojho bežného výskytu. Hlavé miesta výskytu sú v dnešnej dobe latinská Amerika, centrálna Afrika, India, juhovýchodná Ázia, časti Pacifiku a juh USA. V roku 2006 sa vyskytli epidémie horúčky dengue v Dominikánskej republike, ako aj na Kube. V týchto oblastiach boli postavené stany prvej pomoci, nasadené boli aj špeciálne jednotky, ktoré bojovali proti rozšíreniu tejto choroby. Začiatkom roka 2007 došlo aj v juhoamerických štátoch k zvýšenému výskytu tejto horúčky.

2,5 miliárd ľudí žije v miestach výskytu epidémie. Ročne postihne táto choroba 10 až 100 miliónov ľudí, asi 95 % z toho sú deti. V roku 1999 bola horúčka dengue najčastejšie vyskytujúce sa vírusové ochorenie, ktoré prenášajú komáre. Asi 2 až 5 percent chorých ľudí zomrie na túto formu horúčky, predovšetkým deti a mladiství. U detí do jedného roka predstavuje miera úmrtnosti asi 30 %.

Vírus sa prenáša bodnutím komára druhu Aedes aegypti alebo Aedes albopictus, sú to takzvané ázijské moskyty tigrové. V dnešnej dobe sa horúčka dengue vyskytuje vo veľkých mestách, ako aj v chudobných slumoch v Brazílii, kde sa tieto komáre rozmnožujú v stojatých vodách ako sú studne, cisterny ale zásluhu na tom má aj nedostačujúca kanalizácia. K rozmnožovaniu prispieva aj odpad a nádoby, do ktorých sa zbiera dažďová voda.

Úsilie, ktoré bolo vyvinuté v období medzi rokmi 1950 až 1960 obmedziť výskyt choroby odstránením komárov pomocou insekticídov a vysušením ich semenísk, bolo v tomto čase väčšinou úspešné. V súčasnosti boli tieto opatrenia zakázané a to v dôsledku negatívneho vplyvu na životné prostredie a vyhubením iných druhov hmyzu. Aj vzhľadom na rýchlu schopnosť komárov, ktorí si vytvorili odolnosť na tieto insekticídy boli tieto opatrenia neúspešné. Už nejaký čas je vyvinutý insekticíd, ktorý zneškodňuje larvy komárov a je aj ekologicky prijateľný. Jeho účinnosť nie je ale jednoznačne preukázaná. Má tzv. larvicidný účinok, ktorý sa získava z baktérie Bacillus thuringiensis israelensis. Ďalšie jednoduché a účinné opatrenia sú napríklad pridávanie chlóru a piesku do kaluží, ako aj do misiek pod kvetináče.

Klinické určenie diagnózy je vďaka množstvu rozličných pôvodcov infekčných ochorení pomerne obtiažne. Protilátky sa dajú dokázať až na štvrtý deň po vypuknutí ochorenia. Horúčka dengue sa dá dokázať medzi 4 až 7 dňom a to pomocou polymerázovej reťazovej reakcie, kultiváciou vírusu alebo sérologickými testami. Klinicky podobné horúčke dengue je ochorenie s názvom horúčka Chikungunya. Podľa odporúčaní Svetovej zdravotníckej organizácie by mala byť krv pacienta, u ktorého je podozrenie na horúčku dengue vždy preskúmaná aj na protilátky proti horúčke Chikungunya. Robí sa to v prípade, keď nejde o horúčku dengue a pacient sa mohol nachádzať na takom území, kde sa horúčka Chikungunya vyskytuje.

V takmer 90 % prípadoch ochoreniach možno pozorovať mierny priebeh choroby, podobný chrípke. V 10 % prípadoch začína choroba po inkubačnej dobe 2 až 10 dňoch a prebieha v troch štádiách.

• Choroba začína náhlou horúčkou 41 °C, zimnicou, vyčerpanosťou, bolesťami hlavy, končatín, kĺbov a svalov, nízkym pulzom a horkou, kovovou chuťou v ústach. Občas sa vyskytne aj vyrážka, nevoľnosť a zvracanie.
• Po ústupe horúčky po 4 až 5 dňoch dochádza k ďalšiemu stúpaniu teploty. Potom sa na tele objavia rozsiahle makulopapulózne vyrážky.
• Následne po 5 až 6 dňoch nastáva fáza zotavenia, ktorá môže trvať aj niekoľko týždňov.

Za tzv. trias dengue označujeme symptómy ako: horúčka, vyrážka a bolesti hlavy, končatín, kĺbov a svalov.

Hemoragická horúčka dengue je akútny šokový syndróm s následnou hemorágiou (krvácaním do mozgu). Pravdepodobná príčinou tohto syndrómu je nová infekcia iného subtypu horúčky dengue. Tento šokový syndróm býva u turistov veľmi vzácny. Predovšetkým u ľudí s už existujúcimi protilátkami proti jednému subtypu horúčky dengue môže dôjsť k imunologickej reakcii, pri ktorej môže nastať nekontrolovateľné krvácanie. Protilátky môže človek získať už od doby, keď prekonal prvú infekciu alebo sa môžu preniesť z matky na dieťa. To vysvetľuje, prečo sú práve deti najviac postihnuté touto formou horúčky dengue. Hemoragická forma začína ako normálna horúčka dengue, ale po 2 až 5 dňoch sa jej priebeh dramaticky zhorší. Môže dôjsť k zlyhaniu krvného obehu a k sčervenaniu tváre, ku vnútornému krvácaniu, dehydratácii, kŕčom, kóme, krvácaniu z ďasien, zvracanie krvi, čiernej stolici, opuchnutiu pečene a k celkovému šoku (tachykardia, nízky krvný tlak, studený pot, bledosť). Priebeh choroby závisí od stupňa závažnosti ochorenia, začiatku liečby, ako aj od lekárskych možností. V chudobnejších regiónoch so zlým lekárskym vybavením môže predstavovať letalita na hemoragickú formu až 30 %.

V súčasnosti neexistujú žiadne účinné antivirálne lieky proti tejto infekčnej chorobe, preto sa vyskytnuté symptómy pri tomto ochorení dajú len zmierniť, nie vyliečiť. Kvôli riziku vnútorného a vonkajšieho krvácania pri hemoragickej horúčke dengue je pri každom ochorení, kde to nie je vylúčené, zákaz podávania preparátov, ktoré obsahujú kyselinu acetylsalicylovú (napr. aspirín), pretože tie vedú k zníženiu zrážanlivosti krvi. Najvhodnejším preparátom na zmiernenie symptómov je paracetamol, ktorý nemá takýto vedľajší účinok.

Prekonaná infekcia jedného zo štyroch subtypov pôvodcu tohto ochorenia poskytuje imunizáciu proti tomu istému subtypu, nie proti ďalším trom subtypom tohto vírusu. To znamená, že človek môže byť napadnutý vírusom horúčky dengue až štyrikrát. Je dokázané, že po prekonanej infekcii jedného subtypu je pri neskoršej infekcii ďalšieho subtypu priebeh choroby miernejší ako pri prvej infekcii. Očkovanie, ktoré dosiaľ ešte neexistuje by bolo preto účinné len vtedy, keby chránilo pred všetkými štyrmi subtypmi.

Najlepšia ochrana je predovšetkým chránenie sa pred bodnutím, ochranný odev, spreje a sieťky proti komárom, pretože tie sú aktívne cez deň. Podľa testovacej správy z júla 2000 chránili pred bodnutiami komárov najlepšie prípravky Autan Active a Autan Family. Účinná látka oboch výrobkov sa nazýva Bayrepel a je syntetickou účinnou látkou z výskumu BAYER.

• http://web.archive.org/web/20070928205327/http://ftp.matric.cz/informace/smd/sms011.pdf