De Broglieho vlna

Podľa hypotézy francúzskeho fyzika Louisa de Broglieho sa priraďujú časticiam látky (či už elektrónu, protónu či inej častici) nielen vlastnosti častíc ale aj vlastnosti vlnové; teda pohybujúcej sa častici pripadá na základe tejto hypotézy určitá vlnová dĺžka tzv. de Broglieho vlny.

Vo formalizme špeciálnej teórie relativity tvorí priestor spolu s časom rovnako ako hybnosť spolu s energiou určité prirodzené kombinácie. (Technicky vzaté, sú to štvorvektory.) Planckova rovnica ${\displaystyle E=h\nu \,\!}$ hovorí, že energia je úmerná frekvencii. Pre zachovanie relativistickej symetrie Louis Victor de Broglie navrhol, že hybnosť ${\displaystyle p\,\!}$ musí byť podobne úmerná prevrátenej hodnote vlnovej dĺžky ${\displaystyle \lambda \,\!}$ :

${\displaystyle p={\frac {h}{\lambda }}}$

kde ${\displaystyle h}$ je Planckova konštanta. Uvedené vzorce dávajú do vzťahu vlnu (charakterizovanú ${\displaystyle \nu \,\!}$ a ${\displaystyle \lambda \,\!}$) a časticu (charakterizovanú pomocou ${\displaystyle E\,\!}$ a ${\displaystyle p\,\!}$).