Deň študentstva

Jan Opletal bol postrelený v Žitnej ulici v Prahe počas protinacistickej demonštrácie 28. októbra 1939 (deň vzniku Česko-slovenskej republiky). V rovnaký deň bol zastrelený na Mezibranskej ulici v Prahe aj 22 ročný pekársky robotník Václav Sedláček. Opletal zomrel 11. novembra na dôsledky postrelenia do brušnej dutiny. Na jeho slávnostný pohreb 15. novembra 1939, ktorý sa konal v študentskej štvrti Prahy Albertov, prišli tisíce českých a slovenských študentov. Pohreb následne prerástol do ďalšej protinacistickej demonštrácie v centre Prahy. Ako odpoveď na ňu 17. novembra 1939 nariadil ríšsky protektor Konstantin von Neurath zatvorenie všetkých českých univerzít a internátov v Prahe, v Brne a Příbrame. potrestaní všetci českí študenti („Sonderaktion Prag vom 17. November 1939“[1])

Už v noci zo 16. na 17. novembra došlo k rozsiahlemu zatýkaniu v radoch českého študentstva. Študenti zatknutí v Prahe boli internovaní v bývalých delostreleckých kasárňach v Prahe-Ruzyni. Priamo tam bolo popravených, bez súdu, deväť predstaviteľov študentských organizácií:

• JUDr. Jaroslav Klíma - predseda Národného zväzu českého študentstva v Čechách a na Morave
• JUC. Josef Adamec - konateľ Národného zväzu českého študentstva v Čechách a na Morave
• JUDr. František Skorkovský - predseda zahraničného odboru Národného zväzu českého študentstva v Čechách a na Morave
• PhDr. Jan Weinert - predseda Zväzu českého študentstva v Čechách
• JUC. Bedřich Koula - konateľ Zväzu českého študentstva v Čechách
• Václav Šaffránek - zapisovateľ Zväzu českého študentstva v Čechách
• MUC. Jan Černý - študentský aktivista
• Ing. Marek Frauwirth - študentský aktivista
• Doc. PhDr. Josef Matoušek - predseda študentského odboru výboru Národného súručenstva.

Internovaní v kasárňach a ďalší študenti, ktorých bolo 1 200 (muži nad 20 rokov), boli deportovaní do koncentračného tábora Sachsenhausen. Väčšina z týchto študentov bola do konca roka 1942 prepustená (po 3 rokoch), posledná skupina opustila Sachsenhausen v januári 1943. (Prepúšťali ich postupne na Hitlerove narodeniny v apríli a na Vianoce.[1]) Z 1 200 študentov neprežilo útrapy nemeckých koncentrákov 35 ľudí.[1][2]

České vysoké školy v Protektoráte Čechy a Morava zostali zatvorené až do konca 2. svetovej vojny, do 8. – 9. mája 1945.

V roku 1941 bol v Londýne tento deň stanovený za Medzinárodný deň študentstva.

• Univerzita Karlova v Prahe
• České vysoké učení technické v Prahe
• Akadémia výtvarných umení v Prahe
• Husova československá evanjelická fakulta bohoslovecká v Prahe
• Masarykova univerzita v Brne
• Česká vysoká škola technická v Brne
• Vysoká škola poľnohospodárska v Brne
• Vysoká škola zverolekárske v Brne
• Cyrilo-metodská bohoslovecká fakulta v Olomouci
• Vysoká škola banícka v Příbrame

V Čechách a na Morave fungovali po 17. novembri 1939 štyri nemecké vysoké školy:

• Nemecká Karlova univerzita
• Nemecká vysoká škola technická v Prahe
• Nemecká akadémia výtvarných umení v Prahe
• Nemecká vysoká škola technická v Brne

Okrem nemeckých vysokých škôl fungovala v Prahe Ruská slobodná univerzita v Prahe, v roku 1942 premenovaná na Ruskú vedeckú akadémii v Prahe.

Niekoľko študentov sa pokúšalo nadviazať na predchádzajúce štúdium na nemeckých univerzitách, ale v tomto období nimi neboli prijímaní. V ojedinelých prípadoch sa im podarilo štúdium nadviazať v Bratislave. Roku 1941 dostal obmedzený počet slovenských študentov možnosť študovať priamo v Nemecku. V letnom semestri bolo s Hitlerovým súhlasom prijaté na štúdium medicíny a technických odborov 35 Čechov. O rok neskôr, v júli 1942, bola založená nadácia poskytujúca štipendiá na štúdium v ​​Ríši. Z 3 500 uchádzačov bolo k štúdiu prijatých 380. Medzi podmienky, ktoré museli uchádzači splniť, patrili dobrá znalosť nemčiny a vzťah k Ríši. Nutné bolo tiež štátno-politickej preskúmanie. Každý uchádzač musel mať rasový pôvod zodpovedajúci nemeckým požiadavkám - tento bod bol obsiahnutý aj vo zvláštnom výnose ríšskeho ministra pre vedu, školstvo a osvetu Bernharda Rusta z 1. mája 1942. Českí študenti boli pod neustálou kontrolou, v nemeckých školách boli rozmiestnení tak, aby nevytvárali väčšie skupiny a mohli študovať len niektoré, tzv. nezávadné, odbory. Zakázané bolo štúdium spoločenskovedných odborov a práv. Počas rokov 1942-1944 štúdia dokončilo len malé množstvo študentov.[3][4]

Niektorí československí študenti odišli ilegálne do Veľkej Británii, kde im (napríklad medikom) bolo umožnené pokračovať (dokončiť) štúdium. Študenti v Británii, ktorí boli internovaní do koncentračného tábora Sachsenhausen spísali informačnú brožúru a ich aktivita proti nacizmu vyvrcholila vyhlásením Medzinárodného dňa študentstva 17. novembra 1941, keď sa v Londýne uskutočnila prvá študentská medzinárodná konferencia. Zišli sa na nej delegácie študentov 26 národov pod záštitou prezidenta Dr. E. Beneša a exilovej československej vlády.[5]

"My, študenti Veľkej Británie, všetkých jej domínií a Indie, Severnej a Južnej Ameriky, Sovietskeho zväzu, Belgicka, Československa, Francúzska, Grécka, Číny, Holandska, Nórska, Poľska, Juhoslávie a všetkých slobodných krajín, aby sme si uctili pamiatku popravených a umučených študentov, ktorí ako prví zdvihli svoj hlas na znamenie odporu proti nacistickým utlačovateľom v roku 1939, prehlasujeme 17. november za Medzinárodný deň študentstva.[5]

1. Zvláštní akce Studenti [online]. ČTV, 2012, [cit. 2020-11-20]. Dostupné online.
2. 17. listopad – Mezinárodní den studentstva [online]. Valka.cz, [cit. 2020-11-20]. Dostupné online. (po česky)
3. Čeští studenti na vysokých školách v Říši
4. Čeští zájemci o studium v Říši to díky tlaku svých soukmenovců neměli lehké
5. TASR. 17. november patrí študentom od roku 1941. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2006-11-15. Dostupné online [cit. 2020-12-04]. ISSN 1335-4418.