David Starr Jordan

David Starr Jordan, Ph.D.,LL.D. (* 19. január 1851, Wyoming County, New York, USA – † 19. september 1931, Stanford, Kalifornia) bol americký zoológ, ichtyológ, botanik, pedagóg, eugenik a mierový aktivista; žiak Louisa Agassiza. Zabýval sa systematickou zoológiou; jeho formálna botanická autorská skratka je D.S.Jord.. Bol prezidentom Indiana University a bol zakladajúcim prezidentom Stanfordovej univerzity.[1]

David Starr Jordan
americký zoológ, ichtyológ, botanik,
pedagóg, eugenik a mierový aktivista
Narodenie19. január 1851
Wyoming County, New York, USA
Úmrtie19. september 1931 (80 rokov)
Stanford, Kalifornia, USA
Podpis
Odkazy
Projekt
Guttenberg		David Starr Jordan
(plné texty diel autora)
Commons David Starr Jordan
 Biografický portál

Životopis

Vyrástol na farme v rodine sedliaka v Gainesville vo Wyoming County, v severnej časti štátu New York. Jeho rodičia učinili neortodoxné rozhodnutie vzdelávať ho v miestnej dievčenskej škole.[2] V roku 1866 odišiel ako študent na novo založenú Cornell University, kde aj v roku 1872 získal magisterský titul. Od začiatku roku 1870 tu prednášal v obore botaniky. Na Cornell University sa stal členom bratstva Delta Upsilon. Koncom roku 1872 sa presťahoval do Indianapolisu, kde získal v roku 1875 na Indiana Medical College doktorát z medicíny.[3] V roku 1878 získal na Butler University ďalší doktorát (PhD). Ten istý rok bol vymenovaný za profesora prírodných vied na Indiana University Bloomington v Indiane. V roku 1885 sa potom na tejto univerzite stal prezidentom. V roku 1891 sa stal prvým prezidentom na Stanfordovej univerzite. V roku 1913 prešiel na pozíciu univerzitného kancelára, kde mal viac času na svoje mierové aktivity. Jordan odišiel do dôchodku v roku 1916.

Jeho prvá manželka Susan Bowen zomrela po 10 rokoch manželstva, s druhou manželkou, Jessie Knight, mali štyri deti.[2][4]

Kariéra

Jeho učiteľ a vzor Louis Agassiz ho inšpiroval ku štúdiu ichtyológie. Pred nástupom na fakultu prírodných vied na Indiana University Bloomington v roku 1879 učil prírodopis na niekoľkých malých stredozápadných školách. V roku 1885 bol vo veku 34 rokov menovaný prezidentom Indiana University, a stal sa tak najmladším univerzitným prezidentom a prvým prezidentom na tejto univerzite, ktorý nebol menovaný ministrom.[3] Za jeho pôsobenia sa zlepšila ekonomická situácia a verejná imidž univerzity. Zdvojnásobil zápisné a zaviedol voliteľný systém, rovnaký ako na Cornell University, ktorý umožnil skoršie uplatnenie moderných osnov.[2]

V marci 1891 ho oslovili Leland a Jane Stanfordovi, ktorí mu navrhli predsedníctvo na ich novo otvorenej Kalifornskej univerzite Leland Stanford Junior University. Jordana doporučil Stanfordovym prezident Cornellu, Andrew White. Jeho vzdelávacia filozofia bola zhodná s víziou Stanfordovcov. Po konzultácii s manželkou Jordan návrh prijal.[2] V júni 1891 nastúpil na Stanford a okamžite sa pustil do náboru na fakultu, ktorej otvorenie bolo plánované na september toho roku. V krátkom čase vytvoril silný akademický tím s ktorým sa zoznámil v akademickom svete; z pätnástich zakladajúcich profesorov väčšina prišla z Indiana University alebo jeho alma mater – Cornellu. Počas svojho prvého roku na Stanford University bol nápomocný vo vytváraní morskej univerzitnej stanice Hopkins v Pacific Grove. Na Stanforde pôsobil ako prezident do roku 1913, potom prešiel na funkciu kancelára na ktorej pôsobil až do svojho odchodu na dôchodok v roku 1916.[3] Kancelár bol tiež zvolený prezidentom Národnej asociácie vzdelávania (NEA).[5]

Okrem funkcie prezidenta Stanfordu bol známy tiež ako mierový aktivista.Argumentoval oi. tým, že vojna škodí ľudskému duchu, pretože odstraňuje najsilnejšie organizmy z genofondu.
Bol prezidentom Svetovej nadácii pre mier (World Peace Foundation) (1910 – 1914) a prezidentom Svetovej mierovej konferencie (World Peace Conference) v roku 1915 a bol tiež proti americkej angažovanosti v prvej svetovej vojne.[3]

V roku 1925 pôsobil ako expert obhajoby v Scopes Trial – tzv. Opičom procese.[3] V tom istom roku sa stal členom Bohemian Club – (súkromného pánskeho klubu)a bol členom univerzitného klubu v San Franciscu.[6] Od roku 1892 do roku 1903 pôsobil ako riaditeľ Sierra Clubu – (jedna z najstarších a najväčších základných ekologických organizácií v Spojených štátoch).[7]

Pôsobil ako člen predstavenstva prvej nadácie pre ľudské práva Human Betterment Foundation, eugenickej organizácie založenej v Pasadene v Kalifornii v roku 1928 „na konštruktívnu podporu a pomoc a pre vzdelávanie síl na ochranu a zlepšenie ľudského rodu v tele, mysli ,charaktere a občianstve". Slúžila predovšetkým pre kompiláciu a distribúciu informácií o nedobrovoľnej sterilizácii v legislatíve USA za účelom eugeniky.[8]

Prípad Jane Stanfordovej

V roku 1905 Jordan začal aktivity k zamaskovaniu údajnej vraždy otravou. Pani Stanfordová zomrela náhle počas dovolenky na Oahu, podľa miestneho koronera na otravu strychnínom. Jordan sa potom vydal na Havaj, najal lekára, aby prípad vyšetril a na záver vyhlásil, že v skutočnosti zomrela na zlyhanie srdca.[9][10] Jeho aktivity v tejto záležitosti boli predmetom špekulácií. Napr. že sa snažil chrániť meno univerzity.[9][11] Vzhľadom k tomu, že mal zložitý vzťah s Jane Stanfordovou a v tej dobe ho mala v pláne odstrániť z pozície na univerzite, bol osobný motív na jej smrti viac než podozrivý.[9][12]

Dedičstvo a odkaz

Jeho starší syn Eric Knight (* 1903 – † 1926)[13] išiel v šľapajach svojho otca. Bol vo svete paleontológie považovaný za rastúcu hviezdu. Zomrel ale pri dopravnej nehode[14], čo bola pre jeho otca ťažká rana.[15]

Jordanove písomnosti a dokumenty sú uložené na Stanfordovej univerzite.[16] a Swarthmore College[3]

Referencie
  1. David Starr Jordan '72 [online]. Cornell Alumni News, 1899-5-10. Dostupné online. (anglicky)
  2. JOHNSTON, Theresa. Meet President Jordan [online]. Stanford Magazine. Dostupné online. (anglicyk)
  3. David Starr Jordan Collected Papers (CDG-A), Swarthmore College Peace Collection [online]. . Dostupné online.
  4. David Starr Jordan [online]. [Cit. 2012-06-21]. Dostupné online.
  5. David Starr Jordan. The Independent, Jul 13, 1914. Dostupné online [cit. 2012-08-21].
  6. Dulfer & Hoag (1925). Our Society Blue Book. San Francisco: Dulfer & Hoag, pp. 177–178.
  7. Roster of Sierra Club Directors [online]. Sierra Club, [cit. 2010-02-02]. Dostupné online.
  8. "Human Sterilization Today," Human Betterment Foundation, 1938.
  9. ROMNEY, Lee. The Alma Mater Mystery [online]. Los Angeles Times, 2003-10-10, [cit. 2012-12-19]. Dostupné online.
  10. MORRIS, A. D.. Review of The Mysterious Death of Jane Stanford. Hawaiian Journal of History (Hawaiian Historical Society), 2004, s. 195–197. Dostupné online [cit. 2012-12-21].
  11. CUTLER, Robert W. P.. The Mysterious Death of Jane Stanford. [s.l.] : Stanford University Press, 1 August 2003. Dostupné online. ISBN 978-0-8047-4793-6.
  12. CARNOCHAN, W. B.. The Case of Julius Goebel: Stanford, 1905. The American Scholar (Phi Beta Kappa), 2003, roč. 3, čís. 72.
  13. GUÉRARD, Albert. Eric Knight Jordan, 1903–1926. Copeia, 1926, čís. 152.
  14. Eric Knight Jordan. Sigma Xi Quarterly, 1926, s. 55–56.
  15. Expedition to the Revillagigedo Islands, Mexico, in 1925. General Report. Proceedings of the California Academy of Sciences, 1926, s. 1–113. Dostupné online.
  16. Guide to the David Starr Jordan Papers [online]. [Cit. 2012-06-21]. Dostupné online.

Literatúra
  • Alice N. Hays, David S. Jordan: Bibliografia spisy 1871-1931. Stanford, 1952.
  • Appletonova encyklopédia americké biografie (Appelton's Cyclopedia of American Biography)
  • Jordan, D. S. & amp; Hubbs, C. L .: Record of fishes obtained by David Starr Jordan in Japan, 1922. Mem. Carnegie Mus. (1925)
  • Edward McNally Burns, David S. Jordan: Prophet of Freedom. Stanford, 1953.

Iné projekty

Externé odkazy

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku David Starr Jordan na českej Wikipédii.


This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.