Dassault Mirage IV

Suezská kríza, ktorá v októbri 1956 prerástla do ozbrojeného konfliktu, viedla neskôr Francúzsko k tomu, aby si vytvorilo "strategickú intervenčnú jednotku" vybavenú jadrovými zbraňami. Tento projekt počítal prvom rade s vývojom vhodného lietadla, ku ktorému mala neskôr pribudnúť balistická strela. V tej dobe už malo Francúzsko nadzvukovú stíhačku Mirage III, ktorá však dokázala dosiahnuť rýchlosť 2 Machy len na niekoľko minút. Preto bolo potrebné pri požiadavkách na nové lietadlo zohľadniť nielen parametre veľkosti a hmotnosti, ale aj požiadavky na odolnosť konštrukcie, ktorá bude schopná zniesť vysoké trenie a zahrievanie. Špecifikácie nového bombardéra boli zadefinované štátnymi orgánmi spoločne so zamestnancami spoločnosti Dassault a 20. marca 1957 boli definitívne schválené.

Prvým prototypom bol Mirage IV 01, ktorý bol určený na identifikáciu problémov spojených s trvalým nadzvukovým letom. Jeho yýroba zabrala 18 mesiacov a brány továrne opustil na konci roka 1958. Celkovým vzhľadom bol Mirage IV 01 bol veľmi podobný svojmu predchodcovi Mirage III A, napriek tomu niesol interne trikrát viac paliva. Jeho pohon zabezpečovali prúdové motory Snecma Atar 9 B, ktoré boli odskúšané na Mirage III A ešte v máji 1958.

Súbežne s konštrukciou strategického bombardéra prebiehal aj vývoj lietadla elektronického spravodajstva a elektronického boja. Toto lietadlo malo v prípade náletu pripraviť cestu pre bombardéry a malo byť tiež postavené na báze Mirage IV.

Prototyp Mirage IV prvýkrát vzlietol 17. júna 1959 a tento let trval 40 minút. Dňa 19. septembra 1960 prelomil Mirage IV 01 svetový rýchlostný rekord na 1 000 km okruhu, keď dosiahol rýchlosť 1 822 km/h. O pár dní neskôr počas 138. letu bola na 500 km okruhu dosiahnutá rýchlosť 1 972 km/h, lietajúce medzi 2,08 mach a 2,14 Mach.

V októbri 1959 boli schválené nové požiadavky na lietadlo nazvané Mirage IV A, ktoré malo byť poháňané motormi Snecma Atar 9 D: vzletová hmotnosť 32 ton, minimálny dolet 1 100 km (z toho jedna polovica pri nadzvukovej rýchlosti), pričom lietadlo malo byť schopné predĺžiť svoj dolet doplnením paliva počas letu.

Dňa 29. mája 1962 bola podpísaná objednávka na 50 lietadiel a 4. novembra toho istého roku na ďalších 12 lietadiel, ktoré mali mať rovnaké charakteristiky, ale mali byť schopné niesť prieskumný kontajner. Prvé sériovo vyrobené lietadlo bolo dodané francúzskemu letectvu vo februári 1964. Do októbra toho istého roku bola oficiálne zavedená do služby prvá bombardovacia letka na leteckej základni Mont-de-Marsan. Francúzske vzdušné sily získavali každý dve lietadlá Mirage IV a dodávky týchto strategických bombardérov prebiehali až do marca 1968.

Keď Mirage IV A vstúpil v roku 1964 do služby, bol prvým európskym vojenským lietadlom, ktoré dokázalo letieť udržateľnou rýchlosťou 2 Machy. Francúzsko sa tým stalo skutočnou jadrovou veľmocou. Tieto strategické bombardéry prevádzkovalo francúzske letectvo až do roku 1996 a v roku 2005 boli vyradené aj stroje v prieskumnom prevedení.[1]

Mirage IV svojim vzhľadom nápadne pripomína Mirage III, od svojho predchodcu sa však líšil asi o 50% dlhším trupom a dvojnásobnou hmotnosťou. Ďalším rozdielom bola dvojica motorov s maximálnym výkonom 70,61 kN (namiesto jedného s výkonom 60,8 kN). V prívodoch vzduchu do motorov sa nachádzali pohyblivé polokužely, ktorých poloha sa menila v závislosti od rôznych podmienok prúdenia vzduchu.

Mirage IV bolo celokovové lietadlo, vyrobené väčšinou zo zliatin hliníka. Bol to dolnoplošník s rozpätím krídel 11,85 m. Delta krídla mali šípovitosť 60^o, čo bola rovnaká hodnota ako u Mirage III. V krídlach a v strede trupu sa nachádzali integrálne palivové nádrže.

Keďže lietadlá s delta krídlom potrebujú dlhšiu vzletovú dráhu, Mirage IV bol vybavený pomocnými raketovými motormi (štyri kusy, pripojené v zadnej časti každého z krídel). Kvôli delta krídlu pristával Mirage IV pri vyššej rýchlosti, preto bol vybavený brzdiacim padákom.

Kabína posádky mala tandemové usporiadanie. Pilot mal z nej veľmi slabý výhľad dozadu a navigátor mal po oboch stranách len malé okienka, aj keď mal k dispozícii ešte periskop, ktorý mu umožňoval pohľad dolu. Obaja členovia posádky sedeli na vystreľovacích sedadlách značky Martin Baker Mark 4, ktoré umožňovali katapultovanie aj v nulovej nadmorskej výške, ale aby sa správne otvoril padák, vyžadovala sa aspoň minimálna dopredná rýchlosť.

Francúzsko

Francúzske vzdušné sily