Darina Bancíková

ThB. Darina Bancíková (* 31. december 1922, Kokava nad Rimavicou – † 30. júl 1999, Horné Saliby) bola slovenská evanjelická farárka; prvá žena, ktorá bola v ECAV na Slovensku ktorá bola ordinovaná na kňaza.

Darina Bancíková
Biografické údaje
Narodenie	31. december 1922 Kokava nad Rimavicou, ČSR
Úmrtie	30. júl 1999 (76 rokov) Horné Saliby, Slovensko
Svätenia
Cirkev	Evanjelická cirkev augsburského vyznania
Biografický portál

Bancíková bola vnučkou evanjelického farára Samuela Bancíka[1], narodila sa ako nemanželské dieťa.[2] Vyštudovala na Slovenskej evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.[2]

Ordinovaná bola 15. júla 1951. Bola najprv kaplánkou v Liptovskom Mikuláši, Starej Turej a Lučenci.[3] V roku 1958 sa stala námestnou farárkou Dolných Salibách.[2] Odtiaľ ju preradili do Drienova, kde bola v roku 1962 obžalovaná z nepriateľstva proti štátu a spoločenskému zriadeniu. Odsúdili ju na 1 rok odňatia slobody a 5 rokov zákazu činnosti.

Štátny súhlas na výkon duchovenskej činnosti získala opäť až roku 1968. Nastúpila ako farárka v obci Veľký Lom v okrese Veľký Krtíš, kde pôsobila až do 31. januára 1996. Súdne aj cirkevne bola rehabilitovaná až koncom roku 1990.[3]

Svoj život naplno zasvätila službe a nikdy sa nevydala. Dôchodok trávila v Lučenci. Zomrela 30. júla 1999 v evanjelickom domove dôchodcov so sídlom v Horných Salibách.[3]

Bola literárne činná. Jej najznámejšou knihou je autobiografický spis Divné sú cesty Božie.