D-brána

D-brány v teórii strún predstavujú triedu objektov, na ktoré sa viažu konce otvorených strún. Väzba sa riadi Dirichletovými okrajovými podmienkami, na základe ktorých je odvodený názov týchto objektov, brána naopak pochádza zo slova membrána. D-brány boli objavené Daiom, Leighom a Polchinskim, nezávisle Hořavom v roku 1989. V roku 1995 Polchinski identifikoval D-brány s čiernymi p-bránovými riešeniami supergravitácie. Tento objav spustil druhú superstrunovú revolúciu a viedol tak k holografickej ako aj strunovej dualite v rámci M-teórie.

D-brány sú obvykle klasifikované podľa ich priestorovej dimenzie, ktorá je indikovaná číslom uvedeným za písmenom D. D0-brána je preto jediný bod, D1-brána je priamka (nazývaná tiež "D-struna"), D2-brána je rovina, a D25-brána vypĺňa priestor v strunovej teórii s maximálnou možnou dimenziou (bozonická strunová teória). Existujú tiež instantonické D(-1)-brány, ktoré sú lokalizované v priestore aj čase.