Starobné dôchodkové sporenie

Je to sporenie na osobný účet sporiteľa, ktoré na základe zákona číslo 43/2004 Z.z. o starobnom dôchodkovom sporení vykonávajú dôchodkové správcovské spoločnosti od 1. januára 2005. [1]

Povinná účasť na starobnom dôchodkovom sporení zamestnanca, samostatne zárobkovo činnej osoby, dobrovoľne dôchodkovo poistenej osoby alebo inej fyzickej osoby vzniká odo dňa vzniku ich povinného dôchodkového poistenia a zaniká dňom zániku ich povinného dôchodkového poistenia. Prerušenie starobného dôchodkového sporenia je možné len vtedy, ak sa jeho účastníkom preruší povinné dôchodkové poistenie.[2]

Dátum určujúci povinnosť vstupu bol 1. január 2005. Fyzická osoba, ktorá sa zamestnala po tomto dátume bola povinná vstúpiť do tohto systému. Osoby zamestnané pred týmto dátumom mohli dobrovoľne vstúpiť do druhého piliera dôchodkového poistenia, svoje rozhodnutie však museli učiniť do 30. júna 2006. Výnimku tvorili zamestnanci, ktorým do odchodu do dôchodku zostávalo menej ako 10 rokov – tí sa mohli dobrovoľne rozhodnúť o vstúpení do tohto systému.

Po niekoľkých novelizáciach sa od 1. januára 2008 stal dobrovoľným pre všetky fyzické osoby, ktorí sa narodili po 31. decembri 1986. Mladí ľudia sa tak môžu rozhodnúť, či vstúpia do druhého piliera počas šiestich mesiacov od prvého zamestnania sa. Druhý pilier bol niekoľkokrát otvorený, čo znamená, že sporitelia mali možnosť vrátiť sa z dvojpilierového systému do výlučne priebežne financovaného dôchodkového systému spravovaného Sociálnou poisťovňou.

Z druhého piliera sú vynechaní policajti a profesionálni vojaci.

Z druhého piliera je možné po splnení podmienok ustanovených v zákone vyplácať tieto dôchodky:

• starobný dôchodok
• predčasný starobný dôchodok
• vdovský dôchodok
• vdovecký dôchodok
• sirotský dôchodok

Vyplácať ich možno najskôr odo dňa spísania žiadosti o ich vyplácanie. Dôchodky starobného dôchodkového sporenia sa vyplácajú vopred v pravidelných mesačných lehotách. Deň splatnosti dôchodku starobného dôchodkového sporenia určí príslušná dôchodková správcovská spoločnosť.[3]

Aby mohla dôchodková správcovská spoločnosť vykonávať svoju činnosť na území Slovenska musí splniť niekoľko kritérií:

• musí mať povolenie dozorného orgánu, teda Národnej banky Slovenska
• v názve spoločnosti musí figurovať dôchodková správcovská spoločnosť, a. s.
• do osemnástich mesiacov od svojho vzniku musí mať najmenej 50 000 sporiteľov
• základné imanie spoločnosti musí byť 9 958 000 EUR (300 miliónov SKK)
• musí vytvárať a spostredkovávať dôchodkové fondy, ktoré jej Národná banka Slovenska povolila

Každá dôchodková správcovská spoločnosť má právo vyberať tzv. odplatu, čo je správny poplatok za vedenie a správu dôchodkového fondu, za vedenie osobného účtu sporiteľa a za zmenu dôchodkového fondu alebo prestup do inej dôchodkovej správcovskej spoločnosti v rámci jedného roka.

Každá dôchodková správcovská spoločnosť musí mať povinne depozitára. Depozitár je banka, ktorá má na svoju činnosť povolenie od Národnej banky Slovenska. Depozitár vedie účet pre každý dôchodkový fond, ktorý daná dôchodková správcovská spoločnosť spravuje. Cez tento účet prechádzajú všetky príspevky na starobné dôchodkové sporenie a súčasne sa prostredníctvom neho investuje majetok. Úlohou depozitára je teda vykonávať pokyny dôchodkovej správcovskej spoločnosti, ktoré sa týkajú investovania majetku v danom dôchodkovom fonde. Depozitár môže zrealizovať len také pokyny dôchodkovej správcovskej spoločnosti, ktoré sú v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Depozitár tiež kontroluje, či dôchodková správcovská spoločnosť správne stanovila poplatok za správu aktív.

Činnosť depozitára podlieha kontrole Národnej banky Slovenska. Tá vykonáva kontrolu každý deň a kontroluje ako dôchodková správcovská spoločnosť dodržiava pravidlá investovania, dodržiavanie zákonov a ostatných právnych predpisov a usmernení Národnej banky Slovenska. Národná banka Slovenska môže uložiť depozitárovi rôzne sankcie, napríklad pokutu do výšky 663 878 EUR (20 miliónov SKK) alebo odobratie licencie. Zmena depozitára je možná len s povolením Národnej banky Slovenska.

Dôchodkové správcovské spoločnosti, ktoré majú povolenie Národnej banky Slovenska vykonávať činnosť na území Slovenska, a ich depozitári sú:

Existujú tri typy dôchodkových fondov, ktoré sa líšia spôsobom investovania, portfóliom a mierou rizika:

• konzervatívny fond:
  • je najmenej rizikový a jeho cieľom je udržať hodnotu peňazí občana na jeho účte pred odchodom do dôchodku
  • investovať môže len do dlhopisov a peňažných investícií; za čias slovenskej koruny musel byť zabezpečený proti menovému riziku
• vyvážený fond:
  • miera rizika je stredná, cieľom fondu je zabezpečiť stabilný výnos pri malom riziku
  • 50 % majetku investuje do akcií a zvyšok do dlhopisov
• rastový fond:
  • najrizikovejší fond, jeho cieľom je čo najvyšší výnos, dosiahnuté výnosy sa môžu v čase výrazne meniť, môžu byť veľmi vysoké, ale aj nízke
  • do akcií investuje 80 % majetku a zvyšok do dlhopisov

Dôchodková jednotka vyjadruje hodnotu majetku na osobnom dôchodkovom účte. Na začiatku sporenia (teda v prvý deň) má hodnotu 0,033194 EUR (= 1 SKK). Po tomto dni sa určuje aktuálna hodnota dôchodkovej jednotky. Tá sa určuje ako podiel čistej hodnoty majetku v dôchodkovom fonde a počtu všetkých dôchodkových jednotiek evidovaných na osobných dôchodkových účtoch všetkých sporiteľov dôchodkového fondu v deň výpočtu. Čistá hodnotá majetku v dôchodkovom fonde je rozdiel medzi hodnotou dôchodkového fondu a jeho záväzkami.

Dôchodková správcovská spoločnosť musí každý deň aktualizovať hodnotu dôchodkovej jednotky v každom fonde, ktorý spravuje. Túto aktuálnu hodnotu musí zverejňovať denne na svojej internetovej stránke a raz týždenne v periodickej tlači s celonárodnou pôsobnosťou.

• Zákon č. 43/2004 Z.z o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
• Dôchodkový systém na stránkach ministerstva (vrátane podstránok)