Experiment DØ

Experiment DØ alebo experiment D0 alebo angl. DZero experiment (na zvýraznenie faktu, že Ø a 0 značia nulu) bol jeden z dvoch hlavných experimentov na urýchľovači Tevatron umiestnenom vo Fermilabe v Batavii v štáte Illinois v USA. Experiment DØ študoval zrážky protónov a antiprotónov pri energiách umožňujúcich štúdium procesov zahrňujúcich kvark t a mezón B.

Kontrolná miestnosť DØ

Základné údaje

Experiment DØ prebiehal v medzinárodnej spolupráci časticových fyzikov. Detektor prislúchajúci k experimentu DØ bol prevádzkovaný v rámci urýchľovača Tevatron, na ktorom bol súčasne prevádzkovaný aj detektor CDF. Urýchľovač Tevatron bol počas svojej operačnej činnosti niekoľkokrát modernizovaný. Z tohto dôvodu rozlišujeme dve fázy prevádzky: Run I od roku 1994 do roku 1996 a Run II od roku 2001 do 29. septembra 2011, kedy bola prevádzka ukončená. Kolaborácia DØ spoločne s kolaboráciou CDF objavili v roku 1995 kvark t. Prevádzka Tevatronu, a tým aj experimentu DØ, bola ukončená 29. septembra 2011 z finančných dôvodov.

Popis detektoru

Detektor experimentu DØ bol umiestnený v jednom z interakčných miest Tevatronu. Pozostával z niekoľkých častí, ktoré postupne rad radom obklopovali miesto zrážky. V nasledujúcom texte opisujeme detektor počas druhej fázy prevádzky Tevatronu (Run II).

Silicon Microstrip Tracker

Miesto zrážky protibežných zväzkov elektrónov a leptónov bolo obklopené "stopovacími detektormi" (angl. tracking detectors) schopnými zaznamenávať trajektórie častíc, ktoré vznikli počas zrážky. Detektory mali formu plochých doštičiek na báze kremíka. Boli koncentrované čo najbližšie k zrážke, aby sa minimalizovala finančná náročnosť spojená s ich inštaláciou. V prípade ich umiestnenia +dalej mimo centra by bolo nevyhnutné vyrobiť oveľa väčšie množstvo takýchto detektorov. Z údajov zaznamenaných týmito detektormi bolo možné priamo identifikovať prítomnosť b-kvarkov (ktoré môžu vzniknúť rozpadom Higgsovho bozónu). Tento detekčný systém bol umiestnený v magnetickom poli o hodnote 2T (Run II). Optimalizované rozlíšenie bolo dosahované pre častice s pseudorapiditou |η| < 3.

Central Fiber Tracker

Za kremíkovými detektormi boli umiestnené scintilačné vlákna (po anglicky scintillating fibers), v ktorých dochádzalo k produkcii fotónov v dôsledku prechodu danej častice cez vlákno. Tento detekčný systém bol taktiež umiestnený v magnetickom poli o hodnote 2T (Run II). Magnetické pole tak zakrivovalo dráhu elektricky nabitých častíc, vďaka čomu detektor zmeral náboj a hybnosť takejto častice. Optimalizované rozlíšenie detektoru bolo dosahované pre častice s pseudorapiditou |η| < 2,5.

Kalorimeter

Nasledujúcou vrstvou po trackeroch tvoril hustý absorbér pohlcujúci častice. Z doletu častíc v takomto materiály bolo možné stanoviť ich energiu, z čoho je aj odvodené pomenovanie kalorimeter.

Muónový detektor

Muónový detektor predstavuje najvrchnejšiu vrstvu detektora, ktorá sa nachádzala najďalej od miesta zrážky.

Externé odkazy

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.