Coricancha

Coricancha (z keču. Qurikancha – Zlatý dvor), pôvodne veľký chrám Slnka, bol najvýznamnejší chrám Inkov plný zlata. Chrámové steny boli pokryté sedemsto kusmi zlatých dosiek. Na dvore bola tráva, kvety a kukurica celé z čistého zlata, zo zlata boli aj vtáky a pasúce sa lamy, zlaté slnko žiarilo nad zlatými postavami žien a detí. Na opačnej strane tohto Slnka boli uložené múmie bývalých inkských kráľov zachované na toľko, až sa zdalo, že sú živé. Sedeli na zlatých trónoch a hľadeli priamo na návštevníka. Podľa legendy tieto telá Indiáni ukryli spolu s ďalšími pokladmi vysoko v horách a doposiaľ neboli nájdené. Uprostred Coricanchy sa na nádvorí pod šírym nebom nachádzalo symbolické pole osiate symbolickou "kukuricou" vyrobenou z rýdzeho zlata. Uprostred tohto poľa bola umiestnená osemhranná truhlica, ktorá bola svojho času pokrytá 55 kg zlata a ktorá označovala miesto známe ako Qusqu Qara Rumi (Obnažený pupočný kameň), kde podľa mýtov deti Slnka vtĺkli do zeme celý Virakočov prút.

Coricancha - chrám.

Coricancha, pohľad od rieky.

Keď španielski dobyvatelia dobyli Cusco, Coricanchu prestavali na kostol Santo Domingo, väčšinu inkských múrov však nechali nedotknutú.