Commedia dell'arte
Commedia dell’arte (CDA) je druh ľudového, profesionálneho divadla v Taliansku. Nevieme kedy presne vznikla, ale rozšírila sa v polovici 16. storočia a jestvovala až do 18. storočia. Hrala sa v miestnom nárečí a preto bola ľudovo zrozumiteľná a aktuálna. Základom je improvizácia (text nebol vopred daný, existuje len kostra príbehu, na základe ktorej sa improvizuje) a pevné herecké typy (každý herec hral celý život tú istú postavu, ktorá mala svoj kostým, masku a charakter.). Každý herec musel byť výborný tanečník, akrobat a rozprávač. Herci poznali repliky, ktoré na divákov zaberú. Dramatické akcie boli také prudké, že divákom nedovolili vydýchnuť. Pre úspech tohto divadla bola najpodstatnejšia súhra kolektívu, ktorá vychádzala zo sebadisciplíny hercov. CDA sa síce neujala ako reprezentačný typ divadla, ale mala vplyv na Goldoniho a Moliera, ktorí priviedli improvizáciu do písaných textov a ďalej využili aj typovosť postáv (ich postavy mali jednu základnú vlastnosť, okolo ktorej sa točí všetko ostatné). Negatívum CDA je to, že opakovaný vtip už nie je vtipom a prestala vychádzať z potrieb spoločnosti.
Postavy
Nebolo dôležité prostredie v ktorom sa hralo, dôležité boli postavy a kostýmy. Išlo o komédiu ľudských typov, ktoré boli stále a nemenné. Napr. sluhovia (zanni) – Brighella a Arlecchino – vytvárali zápletku a posúvali príbeh dopredu; starci (vecchi) – Dottore (karikatúra lekára alebo právnika, učenca z Bologne) a Pantalone (kupec) sa stali obeťami posmeškov a žartov. Ďalšími postavami boli Capitano – chvastúnsky vojak, ktorý mal vždy úspech u žien; smutný a melancholický Pierrot a iné.