Claude Tresmontant

Kresťanstvo predstavuje pre Tresmontanta "všeobecnú teóriu skutočnosti". Vysvetľuje existenciu toho, čo je, na rozdiel od experimentálnych vied, ktoré umožňujú poznávať prírodu. Je presvedčený, že ľudský rozum je schopný dokázať Božiu existenciu. Metafyziku a ontológiu nechápe ako čistú apriornú vedu v kantovskom zmysle, ale ako racionálnu analýzu empirickej skutočnosti, predpokladanej vedami.

Za základ teológie Tresmontant považuje dôkazy, že:

1. existuje transcendentálna absolútna bytosť – stvoriteľ neba a zeme, ktorú možno nazvať Bohom;
2. táto bytosť k ľuďom prehovorila, teda sa zjavila.

Argumenty pre prvý bod nachádza v svojich štyroch analýzach: existencie a vyladenia vesmíru, objavenia sa informácie vo vzniku života jej rastu, objavenia sa človeka ako bytosti, ktorá je obdarená vedomím a môže reflektovať celý vesmír. Druhý bod potvrdzuje existenciou prorokov.

V christológii Tresmontant vyjaruje presvedčenie, že Ježiš Kristus prináša človeku nový program, namiesto geneticky získaného programu uloženému v paleokortexe.

Tresmontant sa značne obáva moderného kresťanského iracionalizmu. Ten označuje ako patológiu kresťanstva.

Vníma niekoľko zásadných úloh pre kresťanskú filozofiu:

1. Kresťanský a hebrejský monoteizmus podať zrozumiteľne v jasných pojmoch.
2. Kresťanský a hebrejský monoteizmus podať v neskreslenej podobe.
3. Jasne ukázať, že kresťanský a hebrejský monoteizmus je racionálny a dokonca že je jedinou skutočne racionálnou filozofiou.

V roku 1991 viedol seminár o kríze modernizmu. Krízou modernizmu nazýva hlbokú krízu, ktorá nastala v katolíckom myslení začiatkom 20. storočia. Jej zdrojom bol jednak konflikt s objavmi prírodných vied, rozpor evolučnej teórie a fixného vnímania (stvorenie), tiež objavy biblická exegézy, ktorá preukázala, že Biblia nebola spísaná naraz, ale že zachytáva postupný vývoj myslenia hebrejského národa. Ďalším javom krízy modernizmu bol konflikt katolíckej teológie a modernej filozofie predovšetkým systémov, ktoré zostavili Immanuel Kant a Georg Wilhelm Friedrich Hegel. Tieto systémy sa podľa Tresmontanta nedajú zlúčiť s tradičnou katolíckou teológiou, pretože nedisponujú dostatočne silnou teóriou poznania. Pochybujú totiž o sile ľudského rozumu – sú málo racionalistické.

Za kritikou Biblie pomocou objavov prírodných vied vystupovali podľa Tresmontanta rovnakí ľudia, ktorí tvoria lefebvrovskú schizmu. Tresmontant naopak tvrdí, že pre pravú katolícku teológiu objavy prírodných vied vzhľadom na Bibliu nevytvárajú teologické problém&, ako (podľa neho) preukázal 2. vatikánsky koncil.

• Esej o hebrejskom myslení (1970)
• Biblia a antická tradícia (19??)
• Metafyzika kresťanstva a zrodenie kresťanskej filozofie (1963)
• Metafyzika kresťanstva a kríza 13. storočia (1964)
• Otázka Božej existencie v 20. storočí (1966)
• Otázka Zjavenia (1969)
• Výklad učenia Rabbiho Ješua z Nazareta (1970)
• Otázky ateizmu (1972)
• Prírodné vedy a metafyzické otázky (1976)
• Základy metafyziky. Pokus o typológiu (1989)
• Hebrejský Kristus (1981)
• Hebrejské proroctvo (1983)
• Úvod do kresťanskej teológie (1974)
• Základy teológie (1987)
• Dejiny vesmíru a zmysel stvorenia (1991)

• Výklad učení Rabbiho Ješuy z Nazareta, Timotej, 1993
• Základní pojmy křesťanské metafyziky, Aula, 1994
• Bible a antická tradice. Esej o hebrejském myšlení, Vyšehrad, 1999
• Teodicea neb otázka zla, Timotej, 1999
• Základy teologie, Barrister & Principal, 2000
• Dějiny vesmíru a smysl stvoření, Academia, 2002
• Hebrejský Kristus. Jazyk a stáří evangelií, Barrister & Principal, 2004
• Otázky naší doby. Filozoficko-teologický slovník, Barrister & Principal, 2004

1. 2012-00-0, [cit. 2015-03-13]. Dostupné online.