Claude Bénard

Narodil sa v mestečku Cholete 5. októbra 1926 a jeho rodina sa presťahovala do mesta Angoulême v roku 1928, kde aj zomrel 19. júla 2016. Maľovať začal vo veku 10 rokov.

Stredoškolské štúdium absolvoval na Lycée Guez de Balzac v Angoulême, neskôr študoval na École des Beaux-Arts v Paríži (pod vedením Jeana Dupasa) a čiastočným vedením profesorov G. Cheyssiala a E. Fougerata.

Prvú výstavu mal v Salon des artistes français vo veku 21 rokov.

Po niekoľkých študijných cestách v zahraničí sa vrátil do Angoulême, kde navštevoval maliara Josué Gaboriauda, od ktorého získal po úmrtí stojan, ktorý nepochybne patril slávnemu maliarovi Renoirovi.

Od roku 1957 do roku 1980 bol profesorom na škole výtvarných umení v Angoulême.

Zúčastnil sa na mnohých výstavách vo Francúzsku a v zahraničí a bol vystavujúcim členom v Salon des artistes français, Salon des indépendants a v Salon d’automne v Paríži.

Je držiteľom viac ako sedemdesiatich ocenení a vyznamenaní.

V roku 1978 založil Kruh umelcov nazývaný Cercle Angoumoisin des Arts a v roku 1979 organizoval (s Monique Bussac) veľtrh súčasného umenia v Angoulême, spájajúci potvrdené talenty s mladými umelcami Charentais.

V Angoulême v rokoch 1972, 1984, 2001 a 2017 mu boli venované ako pocta 4 výstavy.

Po celý život venovanom prevažne práci, kreslil až do svojich posledných týždňov. Jeho manželka Anne Bénardová bola jeho vernou asistentkou. Jeho nástupníctvo je teraz zaručené jeho dcérou Annie Reuff-Bénard. V jeho štúdiu v meste Angoulême sa teraz nachádza spoločnosť ABC, Atelier Bénard Cousset, kde sú vystavené jeho diela a diela umelkyne Charente Jean-Marie Cousset.[2][3]

Jeho štýl, spočiatku klasický obrazový až do konca šesťdesiatych rokov, sa potom vyvinul do štýlu, ktorý sa nazýva symbolizmus. Bénard vytvoril niťové postavy, ktoré ho charakterizujú. Jeho logom sa stane motív „učiteľ a žiak“. Preskúmal rôzne techniky tvorby: olejomaľbu, akrylát, kreslenie, medené gravírovanie na drevo, litografiu, sieťotlač. Jeho majstrovstvo ocení aj Albert Decaris. Na vlastných lisoch v dielni vyrobil litografie, medené dosky a rytiny do dreva. Od roku 1998 vytvoril niekoľko sôch svojich slávnych nití, vyrobených z tepaného železa.[4]

• Laureát inštitútu v roku 1964 (Lauréat de l’Institut en 1964)
• Cena podpisov (Prix Signatures)
• Rytier v Národnom ráde umenia a listov v roku 1983 (Chevalier dans l’Ordre National des Arts et des Lettres en 1983)[5]

• 
  Plagát z výstavy Claude Bénarda
• 
  Claude Bénard - Le Palais Africain (c.1970)
• 
  Claude Bénard - Black Door