Christiaan Huygens

Vo vedeckých kruhoch sa stal Huygens známym dvoma matematickými prácami: Teorémy o kvadratúre hyperboly, elipsy a kruhu a ťažiská ich častí (1651) a Objavy o veľkosti kruhu (1654). K jeho najvýznamnejším prácam patrí Prehľad slávnych úloh (1654). Toto dielo sa zaoberá riešením úloh formulovaných Descartom, Fermatom, Pappom, ale i antickými matematikmi.

V roku 1655 objavil Christiaan Huygens najväčší mesiac planéty Saturn Titan. Objav zverejnil o rok neskôr.

16. júna 1657 Huygens obdržal patent na kyvadlové hodiny.

V roku 1658 vydáva Huygens spis Horologium, o rok neskôr ďalší, v ktorom pojednáva o existencii Saturnových prstencov. Pri štúdiu kruhového pohybu objavil vzťah pre dostredivé zrýchlenie:

${\displaystyle a={\frac {v^{2}}{r}}}$

na základe ktorého prepočítaval Newton zrýchlenie vyvolané Zemou vo vzdialenosti Mesiaca, a tým určoval i zakrivenie jeho dráhy.

Christiaan Huygens sa zaoberal predovšetkým vlnovou teóriou svetla. V roku 1678 vydal Pojednanie o svetle. Z predstavy pozdĺžneho vlnenia odvodil pomocou konštrukcie vlnoplôch priamočiare šírenie svetla a zákon odrazu a lomu svetla, a to nielen pre izotropné telesá, ale i pre islandský vápenec, ktorého dvojlom vysvetľoval pôsobením dvoch vlnoplôch, z ktorých je jedna guľou ako v izotropických telesách, druhá rotačným elipsoidom.

• 1673 - podrobný fyzikálny rozbor činnosti kyvadla v spise Kyvadlové hodiny.
• 1690 - Traktát o svetle rozpracoval myšlienku o šírení vĺn zo zdroja pridaním obálky elementárnych vlnoplôch.

• asteroid 2801 Huygens
• kráter na Marse
• hora na Mesiaci
• planetárna sonda sonda
• Huygens Software pre spracovanie obrazu v mikroskope
• okuláre používané v mikroskopoch a teleskopoch

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Christiaan Huygens