Chorvátsky ovčiak

Hoci je chorvátsky ovčiak najstarším chorvátskym národným plemenom, za hranicami Chorvátska je to málo známe plemeno. Celé storočia pomáhal a pomáha chorvátskym pastierom pri práci so stádami kráv, oviec, kôz i svíň. Rovnako ako maďarské plemeno mudi nebol vyšľachtený plánovane, ale vznikol skôr náhodným krížením miestnych plemien.

Chorvátsky ovčiak sa so svojimi 50 cm v kohútiku a 15 kg radí medzi stredne veľké plemená. Jeho uši môžu byť vztýčené alebo poloklopené, uprednostňujú sa však vztýčené. Má polodlhú až dlhú mäkkú a vlnitú až kučeravú srsť čiernej farby. Povolené sú biele odznaky. Je príbuzný s maďarským mudim.

Je to bystrý, ostražitý, húževnatý, inteligentný a veľmi temperamentný pes. Chorvátsky ovčiak je verný pomocník a strážca. Ako väčšina ovčiarskych psov, aj chorvátsky ovčiak sa dobre znáša s ostatnými domácimi zvieratami. Keďže ide o pracovné plemeno mali by si ho zaobstarávať len ľudia, ktorí sú schopní aktívne sa mu venovať a poskytnúť mu pracovné vyžitie, pri ktorom sa budú môcť plne rozvinúť a využiť vrodené vlohy tohoto veselého čierneho psíka.

Pri kynologických športoch je jeho výhodou vrodená dispozícia k malým oblúkom (pri agility či mobility), nekonečné zásoby energie a chuť pracovať. Chorvátsky ovčiak sa učí veľmi rýchlo a naučené nezabúda. Treba však spomenúť, že tak ako je pre tieto psy samozrejmý nos medzi očami, tak je pre nich samozrejmé aj vyjadriť radosť zo života štekaním.

Šteňa chorvátskeho ovčiaka

Chorvátsky ovčiak je vhodné plemeno na kynologické športy (v tomto prípade agility)

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Chorvátsky ovčiak