Charles Perrault

Narodil sa do rodiny advokáta Pierra Perraulta ako siedme dieťa. Študoval právo na College de Beauvais a potom od roku 1654 pracoval v Správe hlavnej pokladnice pod vedením staršieho brata Pierra. Roku 1663 ho minister Colbert vymenoval za sekretára takzvanej malej akadémie, neskôr nazvanej Akadémia nápisov a literatúry.

Roku 1671 sa stal členom Francúzskej akadémie, oženil sa s Marie Guichon, s ktorou mal štyri deti. Roku 1678 Marie v mladom veku zomrela.

Po Colbertovej smrti v roku 1683 skončila aj Perraultova politická kariéra, keďže však bol finančne dostatočne zabezpečený, mohol sa po ženinej smrti venovať výchove svojich detí a písaniu.

Verejne známym sa stal básňou Storočie Ľudovíta Veľkého (1687) a štvorzväzkovým dielom Paralela Starých a Moderných (1688 – 1692). Starí a Moderní bolo označenie dvoch literárnych táborov, ktoré sa neznášali, navzájom písali o tom druhom tábore epigramy, traktáty a články plné nenávisti. Starí presadzovali klasické princípy tvorby, Perrault sa hlásil k Moderným.

Aj keď sa Perrault svojou predošlou tvorbou zviditeľnil, skutočný úspech dosiahol až zbierkou rozprávok, ktoré vyšli v roku 1697 pod názvom Príbehy alebo Rozprávky zo starých čias s ponaučeniami. Zbierka obsahovala jedenásť rozprávok písaných v próze, neskôr k ním pridal ešte tri zveršované rozprávky. Dielko bolo mimoriadne úspešné, ustavične sa z neho vyhotovovali ďalšie dotlače a vydávali sa nové vydania.

Perrault je aj autorom knihy Spomienky z môjho života, ktorú venoval svojim synom a synovcom.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Charles Perrault