CeCe Peniston

Narodila sa v Daytone, v americkom štáte Ohio, hoci väčšinu svojich dospievajúcich rokov strávila vo Phoenixe v Arizone, kde žila od deviateho roku svojho života. Pôvodom dcéra vojaka z povolania začala v šiestom ročníku účinkovať v rôznych školských predstaveniach a popri pravidelných hodinách hry na klavír sa zúčastňovať karaoke a miestnych speváckych súťaží.

Navštevovala strednú školu Trevor G. Browne vo [hoenixe (absolventský ročník '87)[8] a participovala v lokálnom divadelnom súbore Bubblin' Brown Sugar. Po získaní maturitného vysvedčenia pokračovala v štúdiu takzvaných voľných umení na vysokej škole Phoenix College, na ktorej sa zapojila aj do športových disciplín v atletike. Po zapísaní sa do súťaží krásy získala v roku 1989 titul Miss Black Arizona a neskôr Miss Galaxy '90.[7]

Skladaniu popových textov sa Peniston začala venovať už na vysokej. Slová jej medzinárodného hitu "Finally" údajne napísala počas hodiny chémie, na ktorej básnila o randení.[9]

Jej hudobná kariéra začala v januári roku 1991 po tom, ako Felipe "DJ Wax Dawg" Delgado, jej známy a hudobný producent pôsobiaci takisto vo Phoenixe, požiadal Penistonovú o nahratie sprievodných vokálov pre Shatonyu Davisovú, čiernu raperku známu (pod svojou detskou prezývkou) ako Overweight Pooch.[10]

Davisová, štylizovaná do polohy "novej" Monie Love, hľadala speváčku, ktorá by prispela sprievodnými vokálmi na titulnú skladbu jej rovnomenného albumu Female Preacher, ktorý mal vyjsť v A&M Records v lete 1991. Pamätala si síce z jednej z prehliadok amatérskych umelcov na stretnutie s Malaikou LeRae Sallardovou, keď však nadišiel čas spojiť sa s ňou, raperka zistila, že stratila jej telefónne číslo.[11] Keď Delgado, ktorý uprednostňoval Penistonovú, priviedol do štúdia svoju favoritku, odozva na speváčku bola okamžitá, no neovplvnila odhodlanie "Pooch" pokúsiť sa najskôr neúspešne vystopovať Sallardovú (ktorá neskôr, mimochodom, zakotvila v rovnakej nahrávacej stajni).[10]

Keď už bolo zjavné, že Penistonová stúpa od nahrávania albumu Overweright Pooch okrem samého vrcholu hitparád, šuškalo sa, že raperka sa pri predstave, že ju speváčka zneužila ako odrazový mostík vo vlastnej kariére, priam dusila. "Pooch", počas nahrávania svojho albumu tehotná, však v interview pre Phoenix New Times odmietla reči, že by prechovávala akúkoľvek nenávisť voči Penistonovej. "Nežiarlim na ňu. Dala som jej síce šancu, no nedala som jej hlas," uviedla Davisová [12] a Penistonová, spovedaná v júli 1992 rovnakým týždenníkom, reagovala vlastnými slovami: "Myslím, že je možné čokoľvek a je mi jasné jedno. Keby som sa aj nemohla ukázať v tomto spote, tak či tak by som sa k nemu dostala."[11]

Okrem vokálnej účasti Penistonovej na celkovo troch skladbách, z ktorých "I Like It" vyšla na singli s priemerným komerčným úspechom (#16 v US Dance[13] a #58 v UK Top 75[14] v nadchádzajúcom januári), speváčka si pripísala kredit aj za spoluautorstvo dvoch z nich – za pieseň "Kickin’ Da Blues" a titulnú "Female Preacher". Album Overweight Pooch však na trhu prepadol.
A&M bola prvou významnou gramofónovou firmou aj pre Delgada, ktorý zároveň čelil zmluvným sporom s vydavateľstvom.[15] Keď i Manny Lehman (niekdajší DJ, neskôr umelecký riaditeľ A&M a jeden z hlavných producentov albumu Female Preacher) zaznamenal výrazný hlas nádejnej vokalistky, ponúkol Delgadovi druhú šancu a poveril ho produkciou sólovej skladby pre Penistonovú. Delgado v snahe predísť prípadnej strate nadobudnutých konexií s veľkou nahrávacou firmou si tak zavolal na pomoc svojho známeho, takisto producenta, Rodney K. Jacksona (tí dvaja sa zoznámili prostredníctvom spoločných známych z Arizony)[16], ktorý tak čoskoro zaparkoval pod strechou A&M a spolupodieľal sa na výrobe speváčkinho singla čoskoro známeho ako "Finally".

Napriek počiatočným zábranám zo strany A&M podpísať so speváčkou nahrávaciu zmluvu mimo rámec jednorazového singla, po schválení viceprezidenta spoločnosti Marka Mazzettiho[10] práca na piesni "Finally" napokon vyvrcholila nahrávaním jej vlastného debutového albumu a vzniku Penistonovej legendy, ktorá sa tak stala jedným z vedúcich hudobných interpretov na začiatku 90. rokov.

Filmové DVD:

• 2005: Don't Touch If You Ain't Prayed (ako Pamela Matthewsová, réžia: Larry Flash Jenkins)
• 2005: Pastor Jones (réžia: Jean Claude Lamarre)
• 2010: Thorns from a Rose[17], (ako Laura Mayová, réžia: Bryce Prevatte, vo výrobe)