Casa Milá
Casa Milá, známejšia ako La Pedrera, je posledná občianska stavba navrhnutá španielskym architektom Antoniom Gaudím predtým, ako celú svoju pozornosť venoval jeho životnému konceptu Sagrady Familie.
Majiteľ, Pere Milá Camps kúpil pozemok od továrnika Ferre Vidal. Pozemok je veľký cca 1000 m², nachádza sa na ulici Carrer Provenza. Pere Milá videl Casa Batlló a tento koncept ho natoľko zaujal, že oslovil Gaudího aby mu postavil obytnú budovu s prenajímateľnými bytmi. Jeho žena, Rosario Segismón, bola proti postaveniu budovy v takom nekonvenčnom štýle, ale nakoniec sa podvolila vôli svojho manžela. Ale hneď po Gaudího smrti dala pretvoriť celé prvé podlažie do vtedy veľmi obľúbeného štýlu Ľudovíta XVI. Gaudí navrhol úžasnú budovu so zvlneným priečelím a náročnou výzdobou z kovaného železa. Tvrdil, že ak sa táto budova raz stane hotelom, nebude v tom nijaký problém, keďže chýbajú nosné steny, rozmiestnenie bytov a úprava interiéru je veľmi ľahko pozmeniteľná.
Proces budovania fasády môže pôsobiť ako „rituál“: najprv kamene priviezli z kameňolomu Garraf vo Vilafranca (provincie Barcelony) a nechali ich na pozemku pred budovou. Potom boli orezané podľa modelov uložených v pivničných priestoroch. A potom ich inštalovali na Gaudím určené miesto na budove. Avšak najneobyčajnejšou časťou budovy je strecha. Nachádza sa na nej veľa farebných komínov a ventilátorov. Veľa z nich pripomína bojovníkov v science fiction. Casa Milá bola postavená v rokoch 1906-1910. Avšak počas stavby sa Gaudí stretol s niekoľkými problémami s úradmi. Dva roky po začatí stavby mestský úrad vydal nariadenie na okamžité pozastavenie stavby, pretože jeden zo stĺpov presiahol predpísanú veľkosť a trochu zasahoval do chodníka. Gaudí odmietol napraviť koncept a na vyhrážanie od úradov že mu stĺp zrútia odpovedal, že ak chcú nemôže im v tom brániť a bude rešpektovať ich rozhodnutie, avšak on si ponechá písomné nariadenie ktoré obdržal, z ktorého bude jasný motív a autor znehodnotenia budovy. Tak sa vyhol ďalším komplikáciám. Počas stavby fasáda ľuďom pripomínala kamene, jaskyne, preto sa ujal názov La Pedrera - kameňolom. Dodnes je táto budova známejšia pod týmto názvom. Izby a apartmány sú navrhnuté okolo dvoch centrálnych dvorov. Balkóny majú v ľuďoch vyvolávať asociáciu mora, vĺn. Železné opracovanie balkónov navrhol Joseph Maria Jujol, ktorý s konštrukciou improvizoval priamo na mieste.
Silno zvlnené priečelia, ktoré popierajú gravitačné zákony, fungujú na systéme vodorovných výstuží pripevnených k neviditeľným nosníkom. V budove sa nenachádza ani jedna rovná línia, dokonca ani v interiéri. Dnes - horné podlažie, atika a neobyčajná strecha sú prístupné pre verejnosť. Dnes la Pedrera je majetk Fundació Catalunya-La Pedrera. V budove sa nachádza múzeum Antonia Gaudího, s expozíciou množstva jeho prác, malieb, fotografií, kresieb, makiet atď.
La Pedrera bola v roku 1984 zapísaná medzi kultúrne dedičstvo UNESCO.
