Cane Corso

Telo tohto veľkého psa je pokryté krátkou a na dotyk tvrdou srsťou, ktorá je väčšinou čierna, šedá alebo žíhaná. Dobre kryje pred vodou. Telo je ťažkej konštrukcie, dobre osvalené a nie je štvorcového formátu, ako možno vidieť napríklad u hladkosrstého foxteriéra. Lebka je široká, typická pre väčšinu molossoidných psov. Oči sú stredne veľké a oválne, rôzne sfarbené. Uši trojuholníkového tvaru sú nasadené pomerne vysoko a nosené polovztýčené alebo priliehajúce k hlave. Krk je svalnatý, silný a rovný. Chrbát je tiež rovný a svalnatý. Chvost je pomerne vysoko nasadený a pri koreni silnejší, k špičke sa zužuje. Nohy sú svalnaté a silné, predné labky sú mačacie, zadné majú skôr oválny a kompaktnejší tvar.

Dorastá do výšky 58 – 68 cm. Váha sa pohybuje u súk v rozmedzí 38 – 45 kg a u psov 42 – 50 kg.

Taliansky corso pes je veľmi dobrým strážnym psom, ktorý neútočí, pokiaľ nemá dôvod, a nikdy nie prvý. Je veľmi odvážny a v prípade ohrozenia psovoda, rodiny alebo majetku vie tvrdo zakročiť. Cudzích ignoruje alebo sa k nim správa odmerane, ale bez známok agresivity. Pokiaľ si budete chcieť psa tohoto plemena osvojiť napr. z útulku, budú nutné častejšie návštevy, aby si pes zvykol. K rodine sa správa láskyplne, je veľmi verný a rád sa mazná. K deťom má skvelý vzťah, má ich rád a pokiaľ sa mu hry vašich detí nebudú páčiť, jednoducho utečie - ale má veľmi vysoký prah bolesti. S inými zvieratami v domácnosti vychádza dobre, pokiaľ s nimi bol ako šteňa zoznámený.

Srsť tohto plemena je úplne nenáročná – stačí občas vyčesať, na výstavy tiež nie je potreba špeciálna starostlivosť.

Zvýšenú pozornosť u tohto plemena treba venovať starostlivosti o uši, pretože má sklony k zápalu zvukovodov. Dobré je odmalička psa naučiť na to, že ich majiteľ raz za čas skontroluje – ak z uší vychádza zápach, signalizuje to zápal, pohmat by mal byť bez bolesti.

Do pazúrov sa nemusí nijako zasahovať, ak si ich pes brúsi o chodník alebo betón  – ak nie, tak je potreba ich občas zastrihnúť.

Výchova a výcvik sú u tohto plemena nutnosťou. Výcvik musí byť dosť dôrazný, ale nie tvrdý. Dlhé prechádzky nevyžaduje. Má síce rád pohyb, ale nesmie sa preťažovať, pretože práve títo psi trpia častými bolesťami kĺbov.

Výskumom plemena Cane Corso sa zaoberá výskumná skupina, ktorú vedie RNDr. Evžen Korec, CSc. Výskumný program a dosiahnuté výsledky sú zhrnuté na http://www.koreccorso.cz/publikace/ Táto výskumná skupina prvýkrát zistila priemernú dĺžku života psov Cane Corso, ktorá dosahuje / v priemere/ 9,29 roka. Ďalej zistila súvislosť medzi dĺžkou života psa a zafarbením / jeho/ srsti. Najdlhšie žijú čierno žíhané psy (10,3 roka), žíhané psy (10,13 roka), sivo žíhané (9,84 roka), nasledujú žltí (9,01 roka), čierni (9 rokov), siví (9 rokov) a psy iných farieb (8,09 roka).[1]

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Cane Corso

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Italský corso pes na českej Wikipédii.