Sydney Opera House

Vďaka tejto budove sa metropola, akou je Sydney, zaradila na medzinárodnú mapu významných miest. Je jednou z najznámejších budov na svete, možno povedať, že aj jedinou stavbou reprezentujúcou mesto či dokonca celý kontinent. Pravdou však je, že Opera House, ako ju miestni volajú, je skvelou stavbou i sklamaním zároveň. Nemožno jej odoprieť jej význam a fakt, že pri pohľade na siluetu jej striech vyvoláva v nejednom človeku vzrušenie, alebo i rôzne asociácie – či v týchto podivuhodných strechách vidíte žraločie plutvy, zobáky čajok alebo plachetnice. Je to sčasti zapríčinené aj tým, že budova sa týči na polostrove, ktorý je z troch strán obklopený vodou a je viditeľný ako z vody, tak i z pevniny.

V roku 1955 bola vyhlásená medzinárodná súťaž. Lokalitný program opery obsahoval dve sály s 3500 a 1200 návštevníkmi, so zodpovedajúcim scénickým vybavením, skúšobňami, centrom pre rozhlasové vysielanie, reštauráciou pre 250 osôb, dvomi zasadacími sálami, barom a foyer pre každú sálu.

Sydney Opera House pri západe Slnka.

Budova opery je príkladom zvláštnej škrupiny. Na tejto budove škrupiny slúžia hlavne umeleckému zámeru. Jej výstavba bola realizovaná v rokoch 1959 – 1973 podľa víťazného súťažného návrhu v tej dobe neznámeho dánskeho architekta Jörna Utzona z roku 1956. Tieto škrupiny, tvarované do dvoch protichodných smerov, sú vyrovnané a na svojich kratších stranách otvorené. Sú iba formou, ktorá prekrýva hľadisko, javisko a foyer. Ich prílišná výška je zredukovaná závesnými medzistropmi. Netradičný tvar škrupín mal za úlohu výrazne odlíšiť budovu divadla na polostrove od monotónnej hranolovitej zástavby veľkomesta. Týmito architektonickými tvarmi sa mala pretlmočiť osobitá atmosféra pobrežného miesta.

Architektov nápad sa však nedal v pôvodnej forme zrealizovať. Priebeh výstavby budovy zverili Petrovi Riceovi, mladému írskemu inžinierovi, ktorý pracoval pre Ove Arupa. Tento vynikajúci britský konštruktér zistil, že navrhnutý tvar škrupiny nie je dostatočne odolný a prijateľný voči nárazovým prudkým vetrom. A tak neostalo nič iné, len profily zväčšiť a konštrukciu zosilniť. Vďaka tomu realizovaná stavba stratila svoju ľahkosť a náklady sa zvýšili na sedemnásobok pôvodne odhadnutej sumy. Napokon bol v roku 1966 architekt Utzon ešte pred dokončením stavby nútený vzdať sa ďalšieho riadenia. To pravdepodobne zapríčinilo, že interiéry budovy vôbec nezodpovedajú konceptu exteriéru a celkovému výrazu budovy. Podobne ako Gaudí, aj Utzon pracoval na projekte svojich stavieb v priebehu výstavby a tak nevieme úplne presne, ako by bol dokončil svoje najväčšie dielo.

Sydney Opera House.

V sydneyskom zálive, v Bennelog pointe, sa výrazne rysuje 12 škrupín Opery, ktoré sú 60 metrov vysoké. Železobetónová konštrukcia aj obklady sú tvorené prefabrikovanými prvkami, ktoré sa na stavenisku len zostavovali.

HAAS, F.: Architektura 20. století. Praha 1980. Státní pedagogické nakládatelství, s.420 – 423.
PRIANOVÁ, F.- Demartiniová, E.: 1000 let architektury, Praha 2006. Slovart, s.325 – 326.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sydney Opera House