Bruno Grandi

Grandi sa venoval gymnastike a dostal sa až do juniorskej reprezentácie Talianska.[1] Stal sa učiteľom telocviku, pôsobil ako gymnastický tréner (aj juniorského národného tímu) a gymnastický rozhodca[2] a vydal sa aj na funkcionársku dráhu.[1] V rokoch 1977 až 2000 bol prezidentom talianskej federácie gymnastiky.[3]

Na 70. kongrese Medzinárodnej gymnastickej federácie (FIG) v Atlante bol zvolený predsedom. Za jeho nasledujúcej činnosti sa stali riadnymi gymnastickými disciplínami aj športová (gymnastická) akrobacia, gymnastický aerobik a skoky na trampolíne, ktoré sa dokonca v Sydney v roku 2000 presadili do olympijského programu.[4] Neskôr, najmä po olympijských hrách v Aténach v roku 2004, kládol dôraz na reformu pravidiel. Gymnastika v nasledujúcom olympijskom cykle do roku 2008 opustila dlhoročnú prax známkovania maximálne do 10 bodov. Neskôr sa k téme vrátil a v roku 2011 nazval systém pravidiel „časovanou bombou“.[5] Požadoval najmä jeho zjednodušenie a prestavbu tak, aby pravidlá pomáhali rozvoju športu. O rok neskôr, pripomenul, že pravidlá už nespĺňajú požiadavky publika.[6]

V roku 2008 FIG pod jeho vedením rozhodla o svojom presídlení z Moutieru do Lausanne, kde je aj sídlo Medzinárodného olympijského výboru.[4]

V októbri 2012 bol s prevahou potvrdený ako predseda FIG už na piate volebné obdobie.[7]

Bol aj viceprezidentom talianskeho olympijského výboru[3] a od roku 2000[8] je členom Medzinárodného olympijského výboru, tiež je členom jeho komisie športu pre všetkých.[9]

V roku 2014 oznámil, že o dva roky neskôr už nebude post predsedu FIG obhajovať. Na kongrese FIG v Tokiu v októbri 2016 bol za jeho nástupcu zvolený Japonec Morinari Watanabe,[10] Grandi bol posledný deň kongresu vymenovaný za čestného predsedu FIG.[11]

V roku 2001 bol uvedený do Medzinárodnej gymnastickej siene slávy.[1] Grandimu boli udelené čestné doktoráty bulharskej Národnej športovej akadémie Vasila Levského v roku 1998[12] a japonskej Národnej univerzity športových vied v roku 2013.[3] Je veľkodôstojníkom Rádu za zásluhy talianskej republiky.[13] V roku 2010 prijal Grandi Medzinárodnú mecenášsku cenu fair-play za dlhoročný aktívny a vzdelávací prínos pre rozvoj športu a gymnastiky.[2] V roku 2016 ho špeciálnou osobnou cenou vyznamenal prezident Medzinárodného olympijského výboru Thomas Bach.[14]

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bruno Grandi

• Biografia na International Gymnastics Hall of Fame

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Bruno Grandi na českej Wikipédii.