Brizolit

Brizolit je druh jednovrstvovej vápenatej omietky, ktorá sa nanáša na zdrsnený podklad z jadrovej omietky. Používa sa najmä na vonkajšie fasády budov. Možno sa stretnúť aj s názvom minerálna škrabaná omietka, ale ten sa používa pri moderných stavebných hmotách a rozhodne nejde o brizolit. Typický povrch je rovný, hrubý, s malými priehlbinami s veľkosťou cca 0,5×0,5 cm a s drobnými lesklými plôškami sľudy. Na brizolit sa nenanáša žiadna ďalšia vrstva.

Brizolitová omietka na tzv. šumperáku

Pôvodný brizolit v Česku začala vyrábať v roku 1912 kaolínka a porcelánka v Hornej Bříze v Plzenskom kraji. Z názvu tejto obce pochádza aj názov brizolit (v češtine ľudovo aj „břízolit“).

Zmes sa už dnes vyrába priemyselne a dodáva už ako hotová vrecovaná. Obsahuje kopaný piesok s frakciou 0 až 6 mm, na hrubo drvenú sľudu, hydrát vápenatý a obyčajný alebo biely cement. Nanáša sa ručne, a to nahadzovaním a utiahnutím hladidlom v jednej vrstve od hora, čerstvé do čerstvého a následným škrabaním (na druhý deň). V súčasnosti sa nepoužíva, pre svoju prácnosť, nároky na počet zohraných pracovníkov (pri nahadzovaní 2 pracovníci na každom poschodí lešenia, 2 doprava materiálu a obsluha vrátku/výťahu, 2 miešanie a 1 premiešavanie karbu) a zlú opraviteľnosť. Dobre realizovaná omietka má dlhú trvanlivosť. Druhý variant je striekaný brizolit. Nanáša sa dvomi spôsobmi:

• a) namáčaním trsteného zväzku (vlastná výroba) do zmesi a následnými údermi o krátku drevenú tyč proti fasáde
• b) ručným mlynčekom, ktorý má vnútri gumové hroty alebo oceľové planžety. Zmes sa používa o dosť redšia ako pri nahadzovaní. Vzhľadom na to, že sa povrch ďalej neupravuje, nedochádza k obnaženiu obsiahnutej sľudy a lesklým odrazom.

V Česko-Slovensku bol brizolit populárny najmä v období prvej republiky a následne aj v 70. a 80. rokoch. Vtedy sa dostal okrem novostavieb aj na mnohé staršie budovy, za obdobia prvej republiky počas tzv. purizácie alebo modernizácie budov, ktoré dovtedy boli štukované a bohato zdobené, ale ich stav už nezodpovedal dobovému vkusu, poničil ich zub času alebo ľahostajnosť majiteľov.^{[chýba zdroj]} Tradičná farebnosť brizolitu zodpovedá farebnosti spojiva a plniva, väčšinou sú teda pieskové, šedé alebo biele odtiene so sľudou. Brizolit možno prifarbiť napríklad farbou Fronton (stále sa vyrába) a podľa želania investora zvýrazniť niektoré architektonické prvky. Zvyčajne špalety, šambrány alebo sokle.