Brettonwoodská menová sústava

Brettonwoodská (menová) sústava alebo brettonwoodský (menový) systém [pozn 1] (menej vhodne bretton-woodská (menová) sústava, bretton-woodský (menový) systém) bola medzinárodná finančná a menová sústava po druhej svetovej vojne trvajúca do 70. rokov. Vznikla na základe tzv. brettonwoodských dohôd alebo dohôd z Bretton Woods, ktoré boli prijaté na Menovej a finančnej konferencii OSN konanej v júli 1944 v okrese Bretton Woods v New Hampshire, USA (tzv. brettonwoodská konferencia).

Na základe brettonwoodských dohôd bol založený aj Medzinárodný menový fond.

Brettonwoodská menová sústava stála na týchto princípoch:

• Opierala sa o pevné menové kurzy. Parity jednotlivých účastníckych mien sa vyjadrovali zároveň v zlate a americkom doláre. Menové kurzy sa mohli meniť len po konzultáciách a súhlase MMF. Členské krajiny sa zaviazali udržiavať parity svojich mien v rozmedzí stanovenom MMF, trhové menové kurzy mohli oscilovať okolo parity v rozmedzí ± 1%.
• Hoci bol zrušený zlatý štandard, zlato naďalej vystupovalo vo funkcii svetových peňazí a používalo sa na vyrovnávanie schodkov platobných bilancií aj ako medzinárodný platobný prostriedok.
• Pri medzinárodných zúčtovacích operáciách a ako rezerva sa používali aj niektoré národné meny – tzv. svetové rezervné meny: prvou svetovou rezervnou menou sa stal americký dolár, druhou bola libra šterlingov
• Americká vláda sa zaviazala, že zahraničným centrálnym bankám bude vymieňať doláre za zlato, a to na základe zlatej parity dolára 1 trójska unca zlata = 35 dolárov. Prostredníctvom amerického dolára sa hlavné meny stali vymeniteľné za zlato – to predstavovalo základnú väzbu brettonwoodskej menovej sústavy.
• Zmeny menových parít sa pri jednotlivých menách mohli uskutočniť iba v povolenom rozsahu: do 10 % bez predbežného súhlasu MMF, nad 10 % len pri fundamentálnej nerovnováhe, a to pri splnení dvoch podmienok:

1. pri súhlase väčšiny 2. pri súhlase členov, ktorých podiel na celkových vstupných vkladoch do MMF bol 10 % a viac (vtedy len USA a Veľká Británia).

• Členské krajiny boli povinné postupne zaviesť vymeniteľnosť svojich mien voči ostatným menám. Vymeniteľnosť sa týkala oblasti bežných platieb, kde mal platiť princíp voľnosti platieb.

V roku 1971 došlo devalvácii dolára voči zlatu 1 trójska unca zlata = 38 dolárov, v roku 1973 1 trójska unca = 42,22 dolára.

Trhová cena zlata začala mnohonásobne prevyšovať jeho úradnú cenu. Kríza menového systému vyvrcholila 15. augusta 1971, kedy americká vláda zrušila vymeniteľnosť dolára za zlato. Menové kurzy tak stratili zlatý základ a začali sa udržiavať na základe trhových pomerov. Padol tak základný pilier brettonwoodskej sústavy.

Neúspech pri reforme brettonwoodskej sústavy viedli k založeniu novej medzinárodnej menovej sústavy zvanej Kingstonská menová sústava.