Bratislava/nahlas

Obsah tvorili preambula, edičná poznámka a štyri hlavné časti: Prírodné zložky prostredia, Kultúrno-historické zložky prostredia, Sociálne prostredie, Súvislosti. Spolu obsahovala 17 kapitol zaoberajúcich sa problematikou ochrany životného prostredia od kvality ovzdušia až po znevýhodnené sociálne skupiny.[2] (Znečistené ovzdušie; kvalita prirodzených zásob vody; nadnormatívne dávky hlučnosti; stav zelene v meste; situácia v obnovovaní budov v historickom jadre mesta; nevyhovujúca situácia na sídliskách; zaostávanie vo výstavbe občianskej vybavenosti; nedostatočná sieť mestskej hromadnej dopravy; zanedbané budovanie služieb, kultúrnych, športových a sociálnych zariadení v meste.[3]) Na jej príprave, recenzovaní, zostavení a vydaní sa spolu podieľalo 84 ľudí, ktorí sú uvedení plnými občianskymi menami. Publikácia vyšla 4. júna 1987 (predvečer Medzinárodného dňa životného prostredia) ako príloha zápisnice spoločného stretnutia dvoch základných organizácií Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny v Bratislave (SZOPK) číslo 6 a 13 v náklade 1 000 výtlačkov. O tri týždne neskôr bolo dokopírováno ďalších 2 000 výtlačkov. Podľa neoficiálnych údajov bolo celkom zhotovené 60 000 kópií na rôznych nosičoch.[2][4][5]

Do publikácie prispelo celkovo 23 autorov:[1][pozn 1]

Editorom bol Ján Budaj a vydavateľmi Mikuláš Huba a Juraj Flamík ako štatutárni zástupcovia Základných organizácií SZOPK č. 6 a 13 v Bratislave. Redakčný kolektív sa skladal zo 6 členov (Ján Budaj, Juraj Flamík, Fedor Gál, Eugen Gindl, Mikuláš Huba, Peter Tatár). Vrátane odborných recenzentov sa na publikácii podieľalo 84 ľudí.[1][4][5]

Iniciatíva Bratislava nahlas dostala meno podľa tejto publikácie.[6]

Podľa Mikuláša Hubu „Nechápali sme to len ako kritiku stavu vecí verejných a vládnuceho režimu, ale že tu je aj príspevok do diskusie."[7]

„Je možné, že napríklad Ján Budaj ju vnímal od začiatku ako politický počin, ale takýto postoj bol určite výrazne menšinový. Prevažne politickou sa celá záležitosť stala až následne... po jej masívnom spropagovaní na Hlase Ameriky. Potom už ani nebola veľmi iná možnosť, ako sa začať správať‚ politicky‘.“[2]

Prvá správa o vydaní Bratislavy/nahlas ešte koncom roku 1987 vysielal Hlas Ameriky, ktorý opakovane odvysielal reláciu informujúcu o základných okruhoch tém publikácie. Informáciu priniesli v prvom čísle roku 1988 aj samizdatové Lidové noviny a samizdatový časopis Fragment.[7] The New York Times nazval publikáciu kronikou ohrozenia životného prostredia.[3]

3. februára 1988 vyšiel v denníku ústredného výboru KSS Pravda článok nazvaný „Nič nového pod slnkom“ s podtitulom „Úvaha nad zelenou brožúrkou Bratislava/nahlas“. V texte podpísanom pseudonymom Dana Piskorová[8] sa píše aj toto[7]:

„Prednedávnom ma priateľka oslovila dosť neobvykle – otázkou, či som čítala zelene sfarbenú brožúrku ochranárov – Bratislava/nahlas, ako vraj hodnotím jej obsah a aký je môj názor na zámer zostavovateľov a vydavateľa. Keď ma zhruba oboznámila, o čo v nej ide, vzbudila môj záujem oboznámiť sa s tým, s čím sa vraj má obohatiť verejná informovanosť. Prečítala som ju raz, nič ma v nej nijako zvlášť nezaujalo, veď to, čo v „zelenej“ skladačke niektorí ochranári či skupinka ochranárov uvádza ako vedecky fundované upozornenie Bratislavčanov na „neriešené“ problémy životného prostredia, vedecko-výskumné, akademické i rezortné ústavy a ďalšie odborné ustanovizne v oveľa širšom a komplexnejšom spektre dlhodobo a cieľavedome sledujú, vyhodnocujú a s návrhmi spracúvajú pre rozhodovanie štátnym a straníckym orgánom. A tu vzniká otázka – prečo to teda vydali, prečo z existujúcich negatív vybrali tie najnegatívnejšie, prečo miestami až hororovo píšu o veciach nielen bratislavskej verejnosti nie neznámych. Začalo sa mi vyjasňovať až pri uvedomení si zostavovateľského cieľa, ktorým nie je jednota kvalifikovanej kritiky konkrétnych nedostatkov s reálnymi návrhmi na formy a prostriedky riešenia týchto problémov. Veď či môže seriózny odborník žiadať napríklad presťahovanie Slovnaftu bez toho, aby návrh doplnil ekonomickými údajmi?“[7]

Kritiku stavu životného prostredia KSČ zobrala osobne ale nereagovala brutálne. Gustáv Husák na rokovaní 4. obvodnej konferencie KSS v bratislavskom PKO 23. apríla 1988 povedal:

„Zažili ste v Bratislave senzáciu – zelená kniha ekológie! Sú ekologické problémy? Sú! Sú v Bratislave, sú v Československu, sú na celom svete, kde je priemyselný rozvoj. Miliardy na to dávame, aby sme to prekonali. Dobre je upozorňovať na to, že v tej a v tej fabrike nie sú vhodné podmienky, v tej a v tej, to je dobromyseľné. Ale tu niekto z toho robí demagógiu, zneužíva to! To je provokácia, nielen demagógia.“[7]

Podľa Juraja Flamíka sa pod pseudonymom Dana Piskorová skrýval šéfredaktor Arnošt Bak[9] (v roku 1987 zástupca šéfredaktora Pravdy[10]). V uvedenom komentári použil výrazy, ktoré boli kľúčové pre obvinenia „rozvracanie republiky“ a „hanobenie mena v zahraničí“.[9] Tvorcov B/n predviedli na policajný výsluch na „Februárku“.[7][9] K Flamíkovi („podanie vysvetlenia“) sa správali férovo, avšak Budajovi (s tehotnou manželkou) sa vyhrážali.[9]

Po Nežnej revolúcii získala Bratislava/nahlas uznanie, ba bola až mýtizovaná, jej autori uznávaní a oceňovaní avšak niektorí z nich pociťovali zároveň stratu záujmu o obsah a posolstvo. M. Huba túto situáciu nazval „sporom o dedičstvo“.[4] Pozri nasledovné polemiky:

• Martin M. Šimečka: Bratislava bola mestom, v ktorom sa nedalo dýchať, 29. septembra 2017 [12]
• Ján Budaj: Ku Šimečkovej gratulácii aktivistom Bratislavy/nahlas, 13. novembra 2017 [13]
• Juraj Flamik: O ochranároch bez ochranárov – spor Martina M. Šimečku a Jána Budaja o Bratislavu/nahlas, 11. januára 2018 [14]
• Peter Tatár: Ján Budaj a Milan Kňažko tým pomáhali otvoriť cestu k morálnemu dnu, s ktorým zápasíme dodnes.[15]

Podľa uznesenia NR SR č. 333 zo 7. novembra 2012 „… iniciatíva Bratislava/nahlas prispela významnou mierou k tomu, ako kultivovane prebehla Nežná revolúcia na Slovensku, že dnes dýchame čistejší vzduch a žijeme v demokratickom štáte, ktorý garantuje základné slobody vrátane slobody slova. [Národná rada] vyjadruje pri príležitosti 25. výročia vzniku iniciatívy Bratislava/nahlas ocenenie občianskej angažovanosti, odbornej erudície i ľudskej statočnosti autorov tejto iniciatívy.“[16]

V januári 2018 boli Mikuláš Huba a Juraj Flamik ocenení prezidentom SR Andrejom Kiskom prepožičaním Radu Ľudovíta Štúra (I. resp. II. triedy).[17]

• Sken publikácie (pdf)
• Sken publikácie (jednotlivé stránky ako online galéria)