Bohumír Jaroněk

Bohumír Jaroněk sa narodil v rodine farbiara, v Zlíne na Morave. Najprv študoval na nemeckej nižšej reálke v Novom Jičíne, potom vo Valašskom Meziříčí na Štátnej odbornej umeleckopriemyselnej škole pre spracovanie dreva. Na tomto dobrom remeselnom základe začal stavať, získavajúc vedomosti počas svojich neobvyklých ciest. Najprv, v rokoch 1889 až 1896, pracoval v ateliéri fotografa Streliského v Budapešti, pretože na umelecké štúdiá v Paríži alebo v Mníchove, kam sa sústreďovala väčšina adeptov umeleckej dráhy, nemal prostriedky. Po tejto životnej etape sa začal venovať svojej záľube, cestovaniu. Bohumír Jaroněk precestoval skoro celú Európu i časť Orientu. Navštívil Káhiru, kde mal možnosť pôsobiť v poprednom káhirskom salóne, spomína sa Dubrovník i Paríž.

V roku 1896 sa vrátil na Moravu a vo Valašskom Meziříčí začal pracovať v ateliéri svojho staršieho brata Alojza, ktorý sa venoval zdobeniu porcelánu, a svojej sestry Júlie, ktorá tkala gobelíny. Od roku 1909 fungovala rodinná dielňa Jaroňkovcov v Rožnove pod Radhoštěm. Tam sa súrodenci Jaroňkovci ešte viac priblížili ku koreňom valašskej ľudovej kultúry a pracovali na tom, aby sa zachovali a zachraňovali pamiatky ľudovej architektúry. Dôsledkom ich snaženia bolo v roku 1925 založenie Valašského múzea v prírode.

Bohumír Jaroněk sa venoval predovšetkým grafike, ale zhotovoval i temperové návrhy alebo skice pre riešenie gobelínov. Bol maliarom krajinných krás Valašska, autor temperových malieb, akvarelov (od roku 1894), olejomalieb a drevorytov. Námety čerpal predovšetkým zo Štramberska a Rožnovska. V jeho drevorytoch sa zachovala tá jednoduchosť, s akou príroda v spojení s ľudovou architektúrou tvorí jeden citový celok. Celé Jaroňkovo dielo charakterizuje štylizovane zjednodušená kresba, doplnená len niekoľkými málo farbami, odvodenými z pohľadu na prírodu.

Bohumír Jaroněk zomrel 18. januára 1933 a pochovaný je na Valašskom Slavíne v Rožnove pod Radhošťom.

• Životopis B. Jaroňka