Boh pozorovateľ

Boh pozorovateľ pozorovateľ je tichý svedok všetkého diania, najvyšší ústredný kozmický a bytostný princíp. Pretože existuje v tvorivej oblasti, odráža všetko dianie v usudzujúcej schopnosti, ktorá ho člení a hodnotí. Jogín tohto boha nachádza pri ponáraní sa do vlastnej bytosti, kde sa všetko javí ako proces s výnimkou jediného princípu alebo zložky, ktorá keď sa zbaví povrchových nečistôt, ktoré sa vnej odrázajú pri nedisicplinovanosti, vystupuje pred osobným vedomím jogína ako princíp zrkadliaci všetko, čo kde existuje a odohráva sa. Keď jogín odstráni aj najľahšie závany pochádzajúce z psychického nepokoja, začne boh pozorovateľ zrkadliť všetko v nekonečnom rozsahu a jogín sa stáva vševedúcim. Na hranici vševeducnosti jogín poznáva, že boh pozorovateľ ako zrkadliaci princíp v jeho bytosti je totožný s tým istým princípom kozmickým, takže práve v tomto princípe nachádza totožnosť svojho bytia s vesmírom a tým aj totožnosť átmanu s brahmom. Poznáním tejto tožnosti vzchádza najvyššie mystické zasvätenie, ktoré možno dosiahnuť na zemi v ľudskom tele.