Bobby McFerrin

Robert „Bobby“ McFerrin ml. sa narodil v New Yorku, jeho otec, Robert McFerrin st., bol prvým Afroameričanom, ktorý spieval ako sólista a člen Newyorskej metropolitnej opery a preslávil sa tiež naspievaním role Porgyho (ktorého hral Sidney Poitier) vo filme Porgy a Bess. V roku 1958 sa kvôli tejto úlohe presťahovala celá rodina do Hollywoodu.

Prvý nástroj, na ktorom sa Bobby učil hrať bol klarinet, ale kvôli „zubnému strojčeku“ bol donútený nástroj zmeniť a pokračoval štúdiom hry na klavíri. Počas štúdií sa rozhodol pre kariéru muzikanta (potom, čo zavrhol povolanie kňaza) a ešte na strednej škole založil skupinu Bobby Mack Quartet.

V roku 1977 skončila jeho kariéra klaviristu a začal vystupovať ako spevák a multiinštrumentalista. Po vydaní albumu Simple Pleasures (1988), ktorý obsahoval aj pieseň „Don't Worry Be Happy" svet očakával, že pôjde na turné, lenže namiesto toho sa Bobby utiahol a trávil čas so svojou rodinou. Čoskoro sa začali šíriť nepodložené správy o jeho samovražde, avšak v tom čase mu učarovala klasická hudba, presnejšie dirigovanie. To bolo Bobbyho snom od útleho detstva, ked počúval a videl výkony svojho otca v opere.

Bobby následne účinkoval ako dirigent prakticky vo všetkých známejších orchestroch sveta. Avšak na publikum nezanevrel a koncertuje naďalej.

Bobby McFerrin sa preslávil vďaka svojmu originálnemu štýlu a unikátnej technike spevu. Bobby dobre využíva svoj hlasový rozsah štyroch oktáv a dokáže vytvoriť ilúziu dvojhlasného aj viachlasového spevu 9. Jeho vystúpenia sú založené na improvizácii a zapojení publika. Ako prvý spevák vyšiel v roku 1983 na turné bez akéhokoľvek sprievodu a bez vopred pripraveného programu, v Európe zožal obrovský úspech a ešte niekoľkokrát sa do Európy vrátil.

Jeho ďalším výrazným zápisom do histórie bolo vydanie albumu The Voice v roku 1984 toto album vzniklo čiastočne z nahrávok európskeho turné a bolo to historicky prvý album, ktorý nahral sólovo spevák bez dabovania (všetky hlasy aj nástroje) a ukázal tak skutočné možnosti ľudského hlasu. V tej dobe tiež začal spolupracovať s inými umelcami a v roku 1985 vyhral svoju prvú Grammy za pieseň „Another Night in Tunisia“ (v spolupráci s Manhattan Transfer).

Najväčší úspech prišiel v roku 1988, keď Bobby vydal album Simple Pleasures a v ňom pieseň „Don't Worry Be Happy“, album bol nominovaný na Grammy a hit „Don't Worry Be Happy“ vyhral cenu za najlepšiu nahrávku roka a najlepšiu skladbu roka, navyše sa krátko po vydaní vyšvihol na prvé miesta skoro všetkých hitparád. Bobby o piesni neskôr povedal, že je mimoriadne jednoduchá, vznikla v zhone (za hodinu) len tak mimochodom a trochu ho mrzí, že to je práve to, prečo ho pozná celý svet.

Jeho tvorba však neskončila pri pesničke "Don't Worry, Be Happy" a dirigovaní, ale svoju hudobnú tvorbu rozšíril o spoluprácu s mnohými významnými osobnosťami, okrem iných to bol Chick Corea, Herbie Hanckock a čelistom Yo Yo Ma.

• Bobby McFerrin (1982)
• The Voice (1984)
• Spontaneous Inventions (1987)
• Elephant's Child (1987)
• Simple Pleasures (1988)
• Don’t Worry, Be Happy (1988)
• How the Rhino Got His Skin/How the Camel Got His Hump (1990)
• Medicine Music (1990)
• Play, s Chick Corea, 1992
• Hush, s Yo-Yo Ma, 1992
• Many Faces of Bird (1991)
• Sorrow Is Not Forever (1994)
• Paper Music (1995, s St. Paul Chamber orchestra)
• Bang! Zoom (1996)
• The Mozart Sessions, s Chick Corea, 1996
• Circlesongs (1997)
• Mouth Music (2001)
• Beyond Words (2002) - featuring Chick Corea, Cyro Baptista a Richard Bona
• VOCAbuLarieS (2010)

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bobby McFerrin

• Oficiálna stránka